Mussolini chcel v Taliansku mešitu, Vatikán bol proti

Fašistický líder Talianska Benito Mussolini chcel povoliť výstavbu mešity v krajine.

Mešita mala byť podľa diktátora „potrebná na podporu duchovných potrieb všetkých ľudí islamskej viery“, ktorí tam v medzivojnovom a vojnovom období žili. Proti Mussoliniho návrhu sa údajne postavila Svätá stolica, o téme píšu talianske médiá.

Mešita je menšia hrozba ako protestantský chrám

Odhalenie malo prísť v dvojzväzkovom inventári s názvom Archív apoštolskej nunciatúry v Taliansku v rokoch 1939-1953 (L’Archivio della Nunziatura Apostolica in Italia (1939-1953). Inventario) pod vedením Giovanniho Castaldiho. Informáciu priniesli talianske denníky Italia Oggi a Il Giornale.

Taliansky „duce“ nevnímal islamskú svätyňu ako hrozbu. V rozhovore s apoštolským nunciom v Taliansku v marci roku 1939 mal povedať, že je naklonený tomu, aby vznikla mešita pre veľký počet moslimov v krajine. Podľa neho „nepredstavuje hrozbu (tak) ako protestantský chrám“, pripomenul denník Italia Oggi.

Nuncius Francesco Borgongini Duca proti jeho návrhu „vyjadril jednoznačný odpor“. Zo zverejnenej korešpondencie údajne vyplýva, že zástupca Vatikánu talianskemu ministrovi zahraničných vecí neskôr povedal, že islamská svätyňa by „predstavovala zranenie kresťanského a katolíckeho sentimentu v nás i na celom svete“.

Denník Il Giornale ďalej píše, že je to rozdiel oproti dnešku, nakoľko „Svätá stolica a islamské autority vedú dialóg až do tej miery, že spoločne podpísali deklaráciu o univerzálnom bratstve.“

Mussoliniho otvorenosť k výstavbe mešity síce podľa periodika môže vyvolávať pochybnosti kvôli „ateistickým a materialistickým koreňom“ diktátora:

„Nezakladal svoje myslenie na kresťansko-katolíckej náuke, práve naopak. Zdá sa, že hľadanie konsenzu i v prípade občanov moslimskej viery predstavuje dôvod, prečo uprednostňoval (výstavbu) mešity“.

Objav je dôsledok pokračujúcej transparentnosti Svätej stolice

Podľa médií je tento objav paradoxne dôsledkom pokračujúcej orientácie Svätej stolice smerom k transparentnosti. Začiatkom marca tohto roku sa pre bádateľov sprístupnil Vatikánsky apoštolský archív z obdobia pontifikátu Pia XII. v rokoch 1939-1958. Podľa portálu Vatican news je v tomto súvise k dispozícii 1 300 000 digitálnych dokumentov a na ďalších sa pracuje.

Minulý rok pápež František tiež ohlásil očakávanú zmenu mena Vatikánskeho tajného archívu na Vatikánsky apoštolský archív. Kedysi bol tajný, čo znamenalo súkromný, a rovnako privátne boli aj iné takéto ustanovizne kráľov a princov. Neskôr sa k tomuto slovu aj archívu nešťastne pridali aj negatívne konotácie, čo taktiež primälo pontifexa k zmene názvu.

Píše to v príslušnom apoštolskom liste z minulého roku, kde zdôraznil, že táto inštitúcia je už „400 rokov v službe Svätej stolice“ a „univerzálnej kultúry“. Podľa pápeža „cirkev nemá strach z histórie, práve naopak, miluje ju a chce ju milovať viac a lepšie tak ako miluje Boha“.