Predplatné
Prihlásiť sa
Trenčianský Štandard

Ekonóm Ján Tóth: Nedá sa vylúčiť relatívne rýchly návrat k nízkej inflácii, dotácie však to obdobie u nás zrejme natiahnu

clanok

Ekonóm a predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore pre Štandard vysvetľuje príčiny cválajúcej inflácie a to, prečo považuje americké fiškálne stimuly za jej najzávažnejšiu monetárnu príčinu. Odpovedá aj na otázky, kedy by sa mohla inflácia skrotiť a vrátiť na prirodzené úrovne – ak neeskaluje vojna na Ukrajine.

Národná banka prišla na jeseň s výrazne pesimistickými výhľadmi inflácie, ktorá vraj mohla tento rok za istých okolností atakovať 20 percent. Nakoniec prišli za december v Európe aj u nás pozitívnejšie výhľady, ako sa očakávali. Mali ste podobné obavy ako v NBS?

Určite nie. NBS prišla s pomerne negatívnym výhľadom preto, že v septembri – keď sa robia štandardné prognózy v NBS, na ministerstve financií (MF) a aj u nás –, na rozdiel od nás a od MF pri energiách nevzala do úvahy diskutované energetické opatrenia, ktoré avizovala vláda. Brala do úvahy len vtedajší aktuálny stav [vývoja cien energií bez zvažovaných vládnych opatrení pre rok 2023, pozn. red.]. Výraznú pomoc obyvateľstvu a firmám, ktorá sa napokon zo strany vlády aj dostavila, vtedy v prognóze nereflektovala. My aj ministerstvo sme zverejnili celoročný výhľad inflácie 13 percent – NBS až 18 percent, pričom dramaticky dodala, že inflácia môže v niektorých mesiacoch dosiahnuť 22 percent. Dnes inflácia,dúfajme, dosahuje svoj vrchol 15,4 percenta a predpokladám, že už bude len klesať. Takáto enormne vysoká inflácia v prognóze mala automaticky negatívny dopad na odhad vývoja ekonomiky pre tento rok, kde NBS dokonca predpokladala celoročnú recesiu na úrovni mínus jedného percenta. My sme predpokladali síce nízky, ale predsa len rast +1,4 percenta a ministerstvo +0,6 percenta.

Krátko pred Vianocami však zverejnila NBS novú prognózu, kde už zobrala do úvahy zvažovanú štátnu pomoc a z výhľadu na úrovni 18 percent tam inflácia prudko klesla na 10 percent. Takisto sa z prognózy vytratila aj celoročná recesia; NBS už dokonca predpokladá rast na úrovni 1,6 percenta, teda mierne viac, ako boli naše staršie septembrové odhady. 

To všetko v dôsledku zmien odhadu inflácie?

Áno, ak máte takú obrovskú infláciu, skolabuje spotreba domácností a to uvrhne ekonomiku do recesie. Keďže sa však v tom odhade 18 percent nepredpokladali akékoľvek vládne opatrenia – pretože ešte neboli plne konkretizované, na čo NBS aj upozorňovala –, my sme to brali len ako teoretický prepočet, a nie realistickú prognózu, čo by mohlo nastať v prípade nulovej pomoci. To však v médiách zaniklo. Z môjho pohľadu to potom zbytočne pomohlo tým politikom, ktorí chceli strašiť a radi citovali odhad vysokej 20-percentnej inflácie. Takéto číslo, paradoxne, počujeme ešte aj dnes v diskusiách, že „dôchodky síce vzrastú o 12 percent, ale inflácia podľa NBS môže byť 20 percent“. Z tohto hľadiska to mohlo byť mätúce a mohlo zvýšiť inflačné očakávania obyvateľstva, čo by sťažilo práve boj s infláciou do budúcnosti.

Aj po posune na reálne čísla je to percento stále veľmi vysoké.

Samozrejme, aj 10-percentná inflácia je veľmi vysoká. Ale pri tejto úrovni už môže platiť to, že rast platov sa dotiahne na infláciu, a teda v tomto roku už nemusí klesať reálna kúpyschopnosť obyvateľstva. To je veľmi dôležité z pohľadu rastu ekonomiky, ako aj životnej úrovne, pretože predtým pri tých 18 percentách odhadovanej inflácie by to, samozrejme, nenastalo. Výhľad je zatiaľ taký, že z pohľadu poklesu kúpyschopnosti máme to najhoršie už azda za sebou. V minulom roku bol pokles citeľný.