Nereptať, ale brať ako požehnanie. Aké bohoslužby nám zanechá pandémia?

Praktický zákaz verejných svätých omší je najväčším zásahom do duchovného života Slovákov od Nežnej revolúcie. Kňazi priznávajú, že protipandemické opatrenia spôsobili v duchovnom živote „kalamitu“. Napriek tomu však duchovní zostávajú optimistami.

Pandémia koronavírusu zasiahla životy všetkých ľudí vrátane veriacich. V marci si tak desaťtisíce z nich vypočuli, že verejné sväté omše sa slúžiť nebudú. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) v tomto smere spravila všetko pre to, aby sa ľudia nepokúšali vládne nariadenia obísť a neriskovali tak svoje životy, ani životy ostatných. 

Do platnosti vstúpil dišpenz od povinnej účasti na nedeľnej svätej omši. Tie si mohli ľudia pravidelne vypočuť na rádiu Lumen alebo pozrieť v priamom vysielaní z kaplnky TV LUX. Mimoriadne sväté omše zaradila do svojho programu aj RTVS. Za takýchto podmienok sa slávila aj Veľká noc, ktorá je najväčším kresťanským sviatkom.  

Tí kreatívnejší a technologicky zdatnejší farári, ktorí chceli zostať v priamom styku s farníkmi, začali vysielať svoje vlastné sväté omše, ktoré sa podľa ich výpovedí stretli so záujmom a vysokou sledovanosťou. 

Ústupky priniesli ovocie

Pohotová reakcia slovenskej Cirkvi viedla k tomu, že ľudia nestratili vzťah s duchovným svetom a zároveň ochránili ľudí pred zbytočným šírením nákazy. Od 6. mája sa tak bohoslužby za prísneho dodržiavania hygienických opatrení opäť spustili. 

V dôsledku tohto zodpovedného prístupu sa kostoly nedostali ani do prvej šestnástky najčastejších miest nákazy koronavírusom. Cirkev však citlivo reflektovala zmeny v pandemickej situácii aj naďalej. V septembri, keď odborníci poukazovali na prichádzajúcu druhú vlnu, Cirkev pohotovo vytvorila pre všetky farnosti semafor, ktorý obsahoval rôzne typy opatrení v závislosti od epidemiologickej situácie v okrese. Ak veriaci za svoje vzorné správanie očakávali nejaké ústupky zo strany štátu, nedočkali sa. 

Zákazy sa obnovujú

Premiér Igor Matovič 28. septembra oznámil hromadný zákaz športových, kultúrnych či firemných podujatí vrátane omší. KBS vyjadrila prostredníctvom hovorcu Martina Kramaru svoj nesúhlas s plošným rušením bohoslužieb a s Matovičom sa pokúšala vyjednávať. Neúspešne.

Druhá vlna koronavírusu opätovne zavrela pred veriacimi dvere kostolov s malou výnimkou: povolené boli bohoslužby pri počte šiestich ľudí vrátane kňaza. Omše sa tak mohli zúčastniť aspoň tí, za úmysel ktorých sa vykonávala. Zmena nastala až tento piatok, keď premiér oznámil, že kostoly budú cez bohoslužby znova prístupné. Účasť však bude obmedzená na 50 percent kapacity kostolov.

Sociálne siete sú požehnaním, dôležité je udržať komunikáciu

Od prijatia opatrení sa množili názory, že takýto zásah povedie k tomu, že kresťania sa budú cítiť bezradní a stratia vzťah k duchovnu, keďže Cirkev im v čase pandémie nebude priamou oporou. Zatiaľ sa zdá, že strašenie bolo neopodstatnené.

Podľa výpovedí veriaci počas prvej vlny koronavírusu prejavovali aktívny záujem o prenos bohoslužieb zo strany kňazov. Veľkú úlohu v tom zohrali sociálne siete, ktoré takýto prenos zadarmo umožnili.

Po zadaní kľúčového slova „svätá omša“ do vyhľadávania na Facebooku môžu čitatelia vidieť, koľko farností pravidelne streamuje bohoslužby.

„V tejto chvíli je veľmi dôležité, aby kňazi a spoločenstvá udržiavali v nejakej forme kontakt aj keď sú kostoly zatvorené. Internet a sociálne siete sú teraz pre spoločenstvá veriacich požehnaním. Ľudia majú záujem o duchovné slovo, prenos bohoslužieb,“ opisuje svoju skúsenosť bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský.

„Pokiaľ viem, ľudia tu na Orave radi pozerajú streamované bohoslužby najmä ak sú z ich vlastného kostola a slávi ich vlastný farár farnosti. Ostatní pozerajú bohoslužby, ktoré dáva televízia Lux alebo radio Lumen,“ priblížil pre Štandard profesor kánonického práva Ján Duda.

Juraj Spuchľák zo Spišskej Kapituly naopak uvádza, že „o streamované bohoslužby je záujem, na druhej strane ľudia nie sú pripravení, aby si vykonávali domácu liturgiu či už sami, alebo v spoločenstve s ostatnými, ak majú v rodine ostatných spolubývajúcich. A to spôsobuje kultúrny šok v duchovnom živote rodín“.

Ruku k dielu priložili televízie aj rozhlas

Ukázalo sa teda, že dopyt po alternatívnych formách omší zo strany ľudí existuje, a ak sa stretne s ochotou duchovného, vedia ju veriaci náležite oceniť. 

Zintenzívnenie komunikácie s divákmi cez telefonáty, maily a sociálne siete tiež zvýšilo záujem o program TV LUX. Rovnaký scenár akurát v trochu menšej miere je podľa televízie možné badať aj v druhej vlne pandémie.

Ruku k dielu priložili aj miestne televízie. „Nedeľné bohoslužby vysielame prostredníctvom levočskej televízie. Ohlasy na túto aktivitu sú veľmi pozitívne. Nakoniec takto to bolo aj v prvej vlne pandémie, takže ľudia sa rýchlo prispôsobili vzniknutej situácii,“ uviedol levočský farár Peter Majcher.

Okrem televízií našli duchovní aj ďalší prostriedok, ako šíriť Bože slovo – je ním obecný rozhlas. „Využívame i obecný rozhlas, aby sme sa k ľuďom priblížili a usmernili ich, či predniesli výklad Božieho slova. Vďaka Pánu Bohu, máme pre toto pochopenie od starostov oravských obcí, ktorí nám to umožňujú,“ opisuje Duda.

Cirkev čaká pribúdanie alebo stagnácia

Podľa niektorých duchovných môže súčasná kríza vyústiť aj do nárastu počtu veriacich.

„Keď som ešte pôsobil v Trnave, ľudí po prvej vlne v kostole nebolo menej, práve naopak, pribudli noví. Dlhodobá kríza takého typu nevyhnutne vedie k pocitom osamelosti, existenčným krízam a pocitom frustrácie. Časť ľudí môže hľadať východisko vo viere v Boha a do kostola sa vrátiť,“ opisuje svoju skúsenosť Ziolkovský, ktorý spravuje farnosť v Novej Lesnej.

Menej optimisticky vidí situáciu Duda. „Nie, neočakávam nárast počtu veriacich po korone. Nemyslím si, že čas korony je časom návratu k viere. Ale očakávam, že čas korony nebude ani časom straty viery.“

Podľa Spuchľáka by mohlo v Cirkvi nastať určité očistenie, určite však nehrozí, že by kostoly ostali prázdne. „Po ukončení týchto reštriktívnych opatrení očakávam očistenie – ak to tak možno nazvať – od formalismu v duchovnom živote, pretože tí, ktorí nechceli chodiť do kostola a možno chodili iba z ohľadu na iných, už nebudú chodiť vôbec. Aspoň na určitý čas nie. Ale tí, ktorí chodili naozaj z presvedčenia a z duchovnej potreby, vrátia sa obnovení a očistení a bude s nimi treba rátať aj v evanjelizačnej práci.“

Spuchľák tiež dodáva, že medziročný pokles nie je ani vo vysluhovaných sviatostiach, akurát sa niektoré z nich presunuli na budúci rok. Rovnaké skúsenosti pre Štandard potvrdili zvyšní opýtaní.

Nereptať, ale brať ako požehnanie

Z aktivít Cirkvi počas oboch vĺn koronavírusu môžeme konštatovať, že pandémiu sa snaží zvládať s pokorou a motivuje k tomu aj svojich veriacich. Môžeme spomenúť len pár príkladov, ktoré dokazujú, že Cirkev aj veriaci nezanevreli na základné hodnoty kresťanstva ako pomoc blížnym.

Katolícki charitní pracovníci posilnili svoju činnosť, roznášali jedlo pre seniorov a rodiny v núdzi, pomáhali vytvárať ochranné pomôcky pre zdravotníkov, konali benefičné online koncerty, rehoľníci a kňazi spolupracovali so Sekciou krízového riadenia Ministerstva vnútra a vypomáhali v karanténnych centrách a niektorí kňazi a rehoľníci darovali krv.

Obdobne to vidia aj duchovní na Orave. „Koronu vnímam ako exodus/prechod prejsť k novým formám pastorácie, ako čas, ktorý nám dáva príležitosť vyjsť z korony a začať evanjelizáciu novým a dynamickým spôsobom. A k tomu sa ako kňazi musíme pripravovať už teraz, nie lamentovať nad súčasnými obmedzeniami. To by nám nepomohlo.“

„Iste však pandémia spôsobila škody a spôsobila v duchovnom živote mnohých kalamitu, ktorú bude potrebné spolu s Božou pomocou a v spolupráci s ostatnými veriacimi, ako obeťami tejto situácii, aj riešiť a výzvy zdolávať,“ počuť zo Spiša.

Internet ako evanjelizátor budúcnosti?

Na internete vzniklo a stále vzniká množstvo modlitbových skupín a rozličných iniciatív, ktoré spájajú veriacich s ich farnosťami a nabádajú ich k pôstu a modlitbe za ukončenie pandémie.

V online priestore je takýmto príkladom skupina „Náboženstvo doma“, ktorá má teraz takmer 3000 členov a denne v nej pribúdajú desiatky námetov o tom, ako môžu rodiny využiť spoločný čas na prehĺbenie viery a svojich vzťahov.

Pandémia predstaviteľov cirkevného života veľa naučila a dala im možnosť komunikovať so svojimi veriacimi aj mimo kostola. V konečnom dôsledku preto môžeme predpokladať, že cirkevný život sa ešte utuží a ľudia záujem o duchovné aktivity nestratia.