Z histórie mesta: Trest obesením mal potupiť celú rodinu. Viete, prečo Trenčania kradli kusy mŕtvych tiel?

corridor-4415517_1280 ilustračné foto. Foto: Pixabay

TRENČÍN – O smrteľných trestoch a hradnom žalári sme sa porozprávali s historikom Trenčianskeho múzea v Trenčíne Vladimírom Pinďákom.

Minule sme si povedali niečo ku komitátnemu väzeniu. Čo hradný žalár?

Z neskoršieho obdobia (18. storočie) sa zachovali správy o hradnom väzení, takzvaného „arrestu“. Nachádzal sa na dolnom hrade, hneď vedľa druhej hradnej brány. Na hornom hrade bolo tiež umiestnené väzenie, dokonca sa zachovala správa o jeho výbave z inventára, ktorý si nechal v roku 1678 spísať Juraj Ilešházy, vtedajší majiteľ Trenčianskeho hradu.

Hneď vedľa maštale mali izbu drábi strážiaci väzňa. Mali zabezpečené pohodlie (teplo sprostredkované kachľovou pecou, skriňu na kľúče a lavicu, ktorá bola umiestnená pri samotnej temnici).

Vstup do temnice bol uzavretý dverami na pántoch s tromi hasprami a dvomi zámkami. V temnici bez okien sa tiež nachádzala klada s dvoma zámkami a troma hasprami na retiazke. Stála tam aj drevená panna s kompletnou výbavou.

No samotné hradné väzenie bolo vo veľmi zlom stave a hrozilo, že väzni z neho ujdú, preto bolo nakoniec presťahované dole, do mesta.

https://trencin.standard.sk/11901/budovu-pod-trencianskym-hradom-ohrozuje-zosuv-svahu-opatrenia-budu-stat-100-tisic-eur/

Aké boli funkcie mestskej brány?

Okrem obrannej funkcie mali mestské brány aj iné funkcie. Tým, že každý človek musel prejsť cez bránu do mesta, slúžili brány ako „výstavisko“. Vystavovali sa tu končatiny kriminálnikov, najmä hlavy popravených zločincov, aby si každý pamätal, že ak spácha zločin, trest ho neminie. Niekedy boli časti tela zo zločinca vystavené niekoľko dní, inokedy aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Takejto prezentácii zločincov sa nevyhla ani brána kráľovského mesta Trenčín.

A čo tresty? Bol rozdiel medzi povedzme sťatým a obeseným zločincom?

Áno, trest obesením bol považovaný za najpotupnejší trest (sťatie mečom bolo naopak pokladané za ctihodnú smrť). Tento trest zneuctil rodinu popraveného. Obesenie sa pokladalo za nezmazateľnú hanbu, pretože sa telo obeseného nechalo zavesené na popravisku aj niekoľko dní, v niektorých prípadoch až do času jeho rozpadu. Telo bolo vydané napospas vtákom a inej zvery. Delikventovi bol tým odoprený cirkevný pohreb a jeho duša nenašla pokoj.

Ale pozor, týmto potupným spôsobom sa nesmeli popravovať vyššie postavené osoby.

https://trencin.standard.sk/11623/z-historie-mesta-krik-obesenej-carodejnice-privadzal-trencanov-o-rozum-neuverite-ake-budovy-dnes-stoja-na-mieste-byvaleho-vazenia/

Aké typy vešania sa vykonávali v našich končinách?

Odsúdeného mohli obesiť rôznymi spôsobmi: buď vyliezol na rebrík a tam mu kat nasadil na krk slučku alebo odsúdeného pomocníci kata vytiahli hore na popruhoch a uviazali mu okolo krku slučku. Poprava nebola jednoduchá a niekedy hrozilo, že sa bude odsúdenec dlho dusiť, preto sa mu pri poprave kat musel zavesiť na nohy a ťahať ho dole. Niekedy dokonca hrozilo, že sa povraz pretrhne.

Miestni mali vo zvyku kusy tiel obesencov kradnúť, verili totiž v ich liečivé účinky. V noci telá potrestaných zasa kradli rodinní príslušníci, pretože chceli zmazať rodinnú hanbu a chceli svojich príbuzných pochovať na kresťanský spôsob.

https://trencin.standard.sk/10929/z-historie-mesta-stati-manzelia-a-opiti-kati-kde-v-trencine-stalo-popravisko-zvane-divadlo-hrozy/

Ďalšie články