Architekt Bruna: Zbúranie Meriny môže ohroziť existenciu ďalších pamiatok

TRENČÍN – Známy trenčiansky architekt a maliar Július Bruna je dlhoročný aktivista a bojovník za zachovanie kultúrnych pamiatok v Trenčianskom kraji. Porozprávali sme sa s ním o zbúraní pamiatky na pozemkoch bývalej Meriny. Prečítajte si, prečo zdvíha varovný prst a prečo hovorí o morálnom výkričníku.

V nie tak dávnej minulosti sa snažil ochrániť ginko na Sadovej ulici pred výrubom a v posledných rokoch mu na srdci ležalo zachovanie národnej kultúrnej pamiatky budovy turbogenerátorovne v bývalom komplexe Merina, ktorú zbúrali na ústny príkaz zamestnankyne miestneho stavebného úradu.

Často vystupoval v médiách a vysvetľoval verejnosti, akú historickú, symbolickú a architektonickú hodnotu majú jednotlivé kultúrne pamiatky. Zbúraniu turbogenerátorovne však napriek veľkej snahe nezabránil. Pre Trenčiansky Štandard vysvetlil, aké riešenie aktuálnej situácie by považoval za najschodnejšie.

„Všetky riešenia vychádzajú len z predpokladu, že by bol investor uznaný za vinného vo veci zbúrania pamiatky,“ uviedol Július Bruna.

Hypotetický brainstorming: Postaviť budovu nanovo?

Ako príklad použil benátsku Kampanilu (Zvonicu sv. Marka, pozn. red.), ktorá sa 14. júla 1902 zrútila. Mestská rada v Benátkach hneď v ten deň rozhodla, že zrútenú vežu nahradia novou, ktorá bude vyzerať presne tak isto ako pôvodná. Stavebné práce trvali desať rokov, no pre nespochybniteľnú historickú hodnotu Kampanily výstavbu úspešne dokončili.

Na teoretickú otázku, či by bolo podľa neho znovupostavenie turbogenerátovne vhodným riešením či „zadosťučinením“, odpovedal jednoznačne. „Prípadné znovupostavenie pamiatky treba vnímať ako symbol industrializácie a elektrifikácie. Keďže sa nezachoval ani urbanistický kontext, je možné uvažovať aj o inom umiestnení v priestore,“ myslí si Bruna. Dodal, že v takom prípade by dostalo priestor mesto – útvar hlavného architekta a novozriadený kurátor verejných priestorov.

Ak by k tomu reálne došlo, architekt si v ideálnom prípade dokáže predstaviť spojenie výstavby dvoch zaniknutých stavieb funkcionalizmu – vily Dr. Sázela, ktorú zbúrali už pred mnohými rokmi a budovy turbogenerátorovne. To by mohlo podľa neho prebiehať v rámci programu EHMK 2026 ako experimentálne riešenie kultúrneho dedičstva.

Anticena Brutus

Aktivista sa zastavil aj pri architektonickej anticene Brutus, ktorú si odnieslo zbúranie tejto kultúrnej pamiatky v Trenčíne.

„Anticena Brutus je kvalitatívnym opakom Ceny za architektúru. Ako málo stačilo na začiatku rokovaní zo strany mesta – keby investor postupoval štandardne, v súlade s pravidlami Európskej únie, mohla vzniknúť krásna konverzia industrialu a budova mohla byť nominovaná na skutočnú architektonickú cenu. Takto sa brutálna likvidácia ocitla na opačnej strane rebríčka kvality a právom je pranierovaná a skúmaná orgánmi polície a prokuratúry,“ vyhlásil.

Na tlačovej besede, ktorú krátko po asanácií pamiatky zvolalo mesto, primátor Richard Rybníček ako jeden z hlavných argumentov zbúrania použil otázku bezpečnosti. Bruna si o tom však myslí svoje.

„Budova generátorovne nebola regulárne oplotená. V noci tam nikto nechodil, iba SBS. Použili paragraf, ktorý je nadradený zákonu o kultúrnych pamiatkach – bezprostredné ohrozenie obyvateľstva padajúcou stavbou,“ uviedol Bruna. Zbúranie Meriny tak považuje za akýsi precedens, ktorý by v budúcnosti mohol ohrozovať existenciu ďalších kultúrnych pamiatok.

„Takýto odporný čin sa môže stať precedensom pre zbúranie dalších pamiatok. Búračom nič nehrozí, lebo sa vždy môžu vyhovoriť na ohrozovanie životov,“ skonštatoval. Vysvetlil, že nosné stĺpy hlavnej haly boli dostatočne hrubé na to, aby udržali žeriav, ktorý prenášal generátor, teda mimoriadnu záťaž. Nová funkcia by po konverzii nič také nepotrebovala, čo statici podľa jeho slov v posudku nezohľadnili.

Otázku bezpečnosti v tomto prípade považuje za výhovorku. „Poškodená bola vedľajšia časť, foto sme už poskytli vyšetrovateľom,“ ozrejmil.

Otázka morálky

Asanáciu budovy považuje za morálny výkričník. „V tomto štáte je to morálny výkričník, ktorý ukazuje, že si niekto môže ohýbať paragraf, ako sa mu zachce,“ uviedol aktivista a zároveň osvetlil, kedy sa môže objekt vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.

„Pamiatka sa môže vyhlásiť v ďaleko horšom stave, pokiaľ je jej význam aj symbolický. Investor kúpil pamiatku a vedel o povinnostiach vlastníka. Zvláštne okolnosti sprevádzali aj prednostnú kúpu ministerstvom kultúry. Generátorovňa prinášala dvadsať rokov celému okresu elektrinu, svetlo, čo je rozvojový impulz nebývalého charakteru a pre Trenčín bol úplne zásadný. Trenčín bol v tom čase mesto na úpadku, ktoré na začiatku 20. storočia malo horko-ťažko desaťtisíc obyvateľov a práve týmto priemyslom sa prehuplo do nebývalého rozvoja. Symbolika generátorovne bola podrobne vykreslená vo vyjadrení Pamiatkového úradu. Aj keby turbogenerátorovňu vyhlásili za národnú pamiatku v deň začatia výstavby obchodného centra, z hľadiska zákona je to úplne jedno,“ skonštatoval Bruna.

Na záver vyjadril obavu, že keď rezignujeme na takýto spôsob videnia sveta, ovládnu nás technokrati a mestá sa budú budovať podľa požiadaviek technokratov a nie podľa preferencií územného plánu. „Následky, samozrejme, ponesú mestá, ich degradácia generuje ďalšie dopady na kvalitu života,“ uzavrel.