Počas fašiangového obdobia sa takmer v každej dedine konali zabíjačky. Viete, ako vyzerala tá vo dvore u Čupalov?

SOBLAHOV – Zabíjačky boli v minulosti veľkou rodinnou udalosťou. Roboty sa však vtedy chopili nielen rodinní príslušníci, ale aj známi, priatelia a susedia.

„Sviňa bola vtedy dobrá a vhodná na zabíjanie ak mala aspoň 200 kg a slaninu na chrbte hrubú na 4 prsty,“ prezradil Soblahovčan Daniel Mrázik.

Podľa neho si v minulosti robili niektorí gazdovia zabíjačky sami. „My sme si volali na pomoc mäsiara. Ráno si obliekol tú typickú károvanú košeľu a v dome aj na dvore sa začal čulý ruch. V kotlinách vrela voda, o ktorú sa staral otec, ženy čistili cibuľu a cesnak,“ spomínal Mrázik na časy dedinských zabíjačiek vo dvore u Čupalov, keď bol ešte malý chlapec.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaVIDEO: V Trenčíne protestovali stovky ľudí. Hlina burcoval proti Baškovi

Mäsiar ešte poslednýkrát prebrúsil nože a spolu s chlapmi z rodiny si dal za jeden pohárik pálenky. Potom prišli k chlieviku a mäsiar pichol sviňu dlhým úzkym nožom rovno do srdca, opisoval začiatok zabíjačky Mrázik, ktorá mala vždy takmer rovnaký scenár.

„Vtedy k nim priskočila mama a do misy chytala striekajúcu krv. Dôležité bolo, aby sa krv v mise nezrazila, museli ju až do vychladnutia stále miešať,“ vysvetľoval pamätník.

Zabitú sviňu preniesli do veľkého dreveného koryta, obarili ju horúcou vodou, odspodu popreťahovali reťazou, aby odstránili srsť, zvyšok srsti potom zoškrabali alebo opálili ohňom.

„Prasa sme potom zavesili na kovovú konštrukciu, kde telo viselo dolu hlavou. Pamätám si aj drevenú trojnožku, ale aj prasa zavesené na orechu. Tam ho chlapi rozobrali,“ doplnil Mrázik.

Ako ďalej uviedol, vnútornosti dostali na starosť ženy, ktoré čistili črevá. Medzitým sa hlava a vnútornosti varili v kotline. Po uvarení sa časti hlavy, vnútornosti a kože spracovali do jaterníc a tlačeniek.

Mohlo by vás zaujímať

Komentár7 dní v kocke: Kauzu Matoviča držali v rukách čurillovci z NAKA

„Z prevareného laloku sa pripravil podbradok. Ostatní, hlavne ženy, sa venovali sťahovaniu koží zo slaniny a krájaniu. Časť slaniny sa vytápala na masť. Po vytopení vznikli aj oškvarky, ktoré chutili ešte horúce,“ dodal.

Najzaujímavejšie bolo zarábanie klobások, kde každý mal svoje chute. Po dochutení sa klobásová zmes nadievala do umytých čriev. Z obrastených kostí a odrezkov mäsa sa varila hustá kapustnica, uzavrel Daniel Mrázik.

„Deti z rodiny roznášali po susedoch výslužky a dostali za odmenu korunu a niekedy aj tri koruny papierové. Susedia, ktorí chovali prasiatko, im to pri najbližšej zabíjačke vrátili,“ pridala doplňujúci komentár k spomienkam na dedinské zabíjačky Janka Smatanová.