Dorastenci Spartaka veria v medailový úspech Slovenska na svetovom šampionáte

dubnica dorast Zľava: Martin Špaček, Roman Mulina, Michal Triasak, Tomáš Morávek, Jakub Bečár, Ladislav Kolenčík, Daniel Borový a Filip Jakuš.. Foto: Ľubomír Chochula

DUBNICA NAD VÁHOM – Od 10. mája znovu žije hokejom celá naša krajina. Prvý zápas Slovenska na MS 2024 proti Nemecku si nemohli nechať ujsť ani dorastenci HK Spartak Dubnica.

Ôsmi hráči z družstva (sedem vo veku 15 rokov a jeden 16-ročný) si hneď po tréningu odskočili do „hokejovej“ reštaurácie Pub 33 v centre mesta. Sadli si k stolom, objednali si kofolu, obliekli si na seba klubové bielomodré dresy a skandovaním: „Spolu sme Spartak“ si rozcvičili svoje hlasivky.

A pritom upreli svoj zrak na veľkú televíznu obrazovku. Pridalo sa k nim ešte aj niekoľko mladších dubnických hokejistov v kategóriách prípravka a mladší žiaci, pričom spoločne vytvorili správnu atmosféru. Ostatní návštevníci zariadenia, ktorí tento duel tiež sledovali, sa mohli cítiť ako na hokejovom štadióne.

Takto sa povzbudzovalo. Zdroj: Ľubomír Chochula

Všetci spoločne očami tlačili strely zo slovenských hokejok za chrbát súperovho brankára, ale nič nepomáhalo, Nemci napokon zvíťazili 6:4. Trenčiansky Štandard oslovil prítomných dubnických dorastencov, ktorí povedali, ako sa tešia na MS, aké šance dávajú Slovensku a kto je ich vzorom.

„Po každom našom strelenom góle skáčem od radosti. Verím, že ich ešte na šampionáte dáme veľa a získame cenný kov. Mojím hokejovým vzorom je Jack Eichel z Las Vegas,“ poznamenal ľavý krídelník Filip Jakuš.

„Každoročne si toto obdobie užívam, keď sa môžem pozerať, ako hrá Slovensko na MS. Napriek úvodnej prehre dúfam, že budeme mať medailu. Mojím vzorom je dubnický brankár Matej Kristín,“ uviedol gólman Daniel Borový.

„Na MS zvyknem sledovať každý zápas Slovenska, ostatné tímy občas. Je to pre mňa veľmi inšpiratívne. Najmä, ak hráme pekne a darí sa nám. Optimisticky to vidím na tretie miesto, realisticky na piate. Mojím vzorom je Cale Makar z Colorada,“ podotkol obranca Jakub Bečár.

Pre Trenčiansky Štandard hovorí brankár dorastu Tomáš Morávek: Zdroj: Ľubomír Chochula

„Teším sa z každého nášho úspechu a gólu. Myslím si, že máme kvalitné mužstvo a môžeme sa umiestniť v top 3. Aj mojím vzorom je Cale Makar,“ vyjadril sa obranca Roman Mulina.

„Dobre sa na to pozerá, keď vyhrávame a dávame góly. Som presvedčený, že chalani vydajú zo seba všetko, predvedú dobré výkony, ktoré im zabezpečia čo najlepšie umiestnenie. Mojím vzorom je dubnický odchovanec, kapitán slovenskej reprezentácie na MS 2024 a útočník Seattlu Tomáš Tatar,“ povedal center Ladislav Kolenčík.

„Každý rok sa teším na MS, sledovať ich je nezabudnuteľný zážitok. Dúfam, že na šampionáte skončíme v prvej trojke,“ dodal ľavý krídelník Michal Triasak.

„Začiatok turnaja je ešte v pohode, väčšie nervy to budú, ak už pôjde do tuhého. Je to pre nás veľká motivácia vidieť hrať také hviezdy. Mojím vzorom je Zdeno Chára,“ doplnil obranca Martin Špaček.

Vstup slovenskej družiny do ostravskej skupine MS 2024 sledoval aj majiteľ Pubu 33. „Tipoval som, že vyhráme 4:0 nad Nemeckom, ale to nevyšlo. Dúfam, že postúpime do play-off. Potom by bolo dôležité to, na koho by sme narazili vo štvrťfinále. K hokeju mám veľmi kladný vzťah. Ako sponzor podporujeme dubnický hokej a dvaja naši synovia sa aktívne začali venovať hokeju,“ objasnil šéf reštaurácie Miroslav Strnad.

„Mňa hokej, ako aj môjho mladšieho brata Martinka, ktorý chodí do 1. ročníka, veľmi baví. Bol by som rád, keby sme šampionát vyhrali. Mojím vzorom je Juraj Slafkovský (Montreal),“ dodal žiak 4. ročníka Mirko Strnad, ktorý hráva na poste obrancu. Jeho spoluhráč Šimon Koložváry uviedol ten istý vzor, ale aj to, že ako útočníka ho na hokeji najviac fascinuje strieľať góly.

S hokejistami sme sa rozlúčili s nádejou, že sa očakávania športovej verejnosti, laickej i odbornej, naplnia. Slovensko v doterajšej histórii získalo na svetových šampionátoch v mužskej kategórii štyri cenné kovy. Najväčším úspechom bolo zlato na MS 2002, ale od roku 2012 (striebro) na ďalšiu medailu naša „hokejová“ republika stále iba čaká.

Otec Miroslav Strnad so synmi Mirkom a Martinkom. Foto: Ľubomír Chochula

Ďalšie články