Foto: Unikátny objav v Bojnickom zámku odhalil históriu, ktorá siaha až do praveku

BOJNICE – Počas archeologického výskumu našli v jednej z miestností, ktorá tvorí súčasť stredného hradu, pozostatky z čias pred Kristom, ale aj artefakty z obdobia stredoveku.

Archeologický výskum spustil zistený minuloročný výskyt nebezpečnej huby Drevomorky (drevokazná huba), ktorá rýchlo rástla a výrazným spôsobom narúšala štruktúru dreva, Trenčiansky Štandard o tom informovala PR manažérka múzea Bojnice Petra Gordíková.

„Keďže je táto huba veľmi nebezpečná, bolo nutné zistiť, v akom rozsahu ju tu máme a zároveň po konzultácii s odbornou dodávateľskou firmou vytrhať drevenú podlahu a odstrániť konštrukciu, kde sa huba nachádzala,“ vysvetľovala vedúca Oddelenia správy a muzealizácie zbierok na zámku Bojnice Lívia Reháková.

Išlo o stavebný zásah na historickej pamiatke a bolo potrebné povolenie od pamiatkarov. Keďže sa práce týkali podlahy a vrstiev pod ňou, bolo nutné vykonať aj archeologický výskum.

„Archeologickým výskumom sa nám podarilo odkryť archeologické situácie, ktoré dokazujú niekoľko storočí existencie tohto objektu a jeho rôznych prestavieb, ktoré tu boli realizované. Zároveň sme dostali aj odpovede, či travertínová kopa bola osídlená aj skôr,“ uviedla archeologička Dominika Andreánska zo spoločnosti Midland Adventure, s. r. o., ktorá združuje tím archeológov.

Ozrejmila, že najstaršie obdobie tejto miestnosti siaha do obdobia praveku (prelomu neskorej doby kamennej a bronzovej), keď bola táto travertínová kopa zaujímavá pre nositeľov badenskej kultúry.

„My už z predchádzajúcich výskumov vieme, že sú to ľudia, ktorí si stavali svoje osady na brehu rieky Nitry, ale nemali sme doloženú ich prítomnosť aj na travertínovej kope pod Bojnickým zámkom,“ doplnila Andreánska.

„Plocha, ktorú sme odkryli, je pre nás archeológov ako kniha, ktorú čítame, akurát, že pospiatky. My si tie kapitoly neustále skladáme. Práve aj tu na mieste tejto ohraničenej plochy sa výskumné práce dotýkajú pravekej, stredovekej a novovekej fázy. Jednoducho vieme, že tí ľudia tu existovali a každý tu zanechal svoju stopu,“ vysvetlila odborníčka.

Pri pokračujúcom výskume sa archeológom podarilo odkryť v južnej časti aj medzifázu, ktorá spadá do gotického obdobia a zároveň doložiť aj gotickú bránu, ktorá tvorila vstup do horného hradu a pretínala hradbový múr, ktorý obkolesoval najstaršie gotické jadro hradu.

„Najviac nálezov pochádza z renesančnej etapy (keramika), ktorá súvisí aj s existenciou kuchyne, v čase, keď zámok vlastnili Turzovci. Okrem murovaného ohniska pece je tu doložený aj kuchynský odpad. Nájdené pozostatky zvierat (kosti) potvrdili, že sa tu spracovávala nielen mäsitá potrava zvierat, ale na stôl sa dostávali aj ryby, vtáky, raky, ako aj exoticky dovážané mušle a korenia rôzneho druhu,“ potvrdila archeologička.

Návštevníci momentálne a ani počas nasledujúcej letnej sezóny nebudú môcť tieto priestory vidieť. „Aktuálne bol ukončený archeologický výskum, na ktorý bude ešte v budúcnosti nadväzovať architektonicko-historický výskum a až po jeho ukončení a zverejnení záverov bude expozícia sprístupnená aj bežným návštevníkom,“ povedala Gordíková.

Výskum priniesol množstvo zaujímavých záverov. Potvrdil prítomnosť človeka v období praveku, odkryl viaceré vrstvy renesančnej etapy hradu a priniesol pohľad na stredoveké murivo.