Srbsko podpísalo s Čínou dohodu o spolupráci v oblasti energetiky. Na základe memoranda sa obe strany zaviazali prehĺbiť spoluprácu v sektore obnoviteľných zdrojov energie.
Zobraziť viac
Srbská ministerka Dubravka Djedovičová Handanovičovázároveň podpísala rámcovú dohodu medzi vládou a čínskou spoločnosťou China Energy International Group o projekte výstavby závodu na spracovanie ropy a ropných derivátov v meste Smederevo v strednom Srbsku. Investícia do závodu, ktorý by mal spracovávať až 100.000 barelov ropy a ropných derivátov denne, predstavuje približne 2,4 miliardy eur.
Srbská vláda podpísala dohody deň po tom, ako krajinu navštívil čínsky prezident Si Ťin-pching. Srbsko a Čína dokázali, že pevné a úprimné priateľstvo dokáže prekonať veľké geografické vzdialenosti, uviedla srbská ministerka, podľa ktorej sa vzájomné politické a hospodárske vzťahy dostali na historicky najvyššiu úroveň.
Arménsko: V Jerevane sa koná protest proti vráteniu územia Azerbajdžanu v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody. Arménsko v marci oznámilo, že vráti Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré obsadilo začiatkom 90. rokov. Obe krajiny sa dohodli, že vytýčia hranice podľa stavu v časoch Sovietskeho zväzu.
Zobraziť viac
Ľudia protestovali pred úradom vlády na jerevanskom Námestí republiky a prítomní boli aj predstavitelia opozičných strán. „Dnes som sem prišiel, pretože chcem našim deťom zanechať krásnu krajinu… Nemôžeme takto pokračovať, stále rozdávať naše územie,“ povedal pre AFP 77-ročný účastník protestu.
Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov susedných arménskych dedín. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odstrihnú od zvyšku Arménska a niektoré obydlia by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.
Biden podľa Trumpa stojí na strane Hamasu, keď hrozí zastavením dodávok Izraelu. Pripomínal protesty voči vojne v Pásme Gazy na mnohých univerzitách v USA.
Zobraziť viac
Amerucký prezident Joe Biden v stredu upozornil, že USA dodávky pozastavia v prípade, ak bude Izrael napredovať so svojou pozemnou ofenzívou v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. Donald Trump Bidenov postoj označil za hanebný.
„Podvodnícky Joe sa stavia na stranu týchto teroristov tak isto, ako stál na strane radikálneho davu, ktorý obsadzuje naše vysokoškolské kampusy,“ uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Americký minister obrany Lloyd Austin v stredu potvrdil, že vláda USA pozastavila jednu dodávku bômb pre Izrael. Dôvodom sú obavy, že začne pozemnú ofenzívu v Rafahu v Pásme Gazy bez dostatočných opatrení na ochranu civilistov, čo je požiadavka Spojených štátov.
Putin: Manévre s nácvikom použitia taktických jadrových zbraní nie sú nezvyčajné. Ruské ministerstvo obrany v pondelkovom vyhlásení spájalo manévre s „provokatívnymi vyhláseniami a hrozbami niektorých západných predstaviteľov voči Ruskej federácii“.
Zobraziť viac
Moskva oznámila plány na manévre na juhu Ruska v pondelok. Prípravy na vojenské cvičenie sa už začali a zúčastní sa na nich aj Bielorusko, povedal Putin. „Nie je to nič neobvyklé, ide o plánovanú prácu… Je to výcvik,“ dodal.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno potvrdil svoje vyhlásenie z februára, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho „legitímne“ vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by o takúto pomoc požiadal.
Putin uviedol, že na jednej z častí vojenského cvičenia sa zúčastní aj Bielorusko. Moskva vlani presunula na bieloruské územie časť svojich taktických jadrových zbraní, pripomína Reuters.
Takéto cvičenia „organizujeme pravidelne“, povedal ruský prezident. „Tentoraz sa konajú v troch fázach. V druhej sa k našim spoločným akciám pridajú bieloruskí kolegovia,“ vysvetlil.
Rusko a USA sú najväčšie jadrové veľmoci na svete, ktoré majú k dispozícii väčšinu z 12.100 jadrových hlavíc. Tretí najväčší jadrový arzenál má Čína, nasledujú Francúzsko a Británia.
Taktické jadrové zbrane sú určené na útok proti nepriateľským jednotkám a ničenie ich zbraní na bojisku. V porovnaní so strategickými jadrovými zbraňami, ktoré sú schopné ničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nižšiu účinnosť.
Čečenský líder Ramzan Kadyrov nedávno ukázal, ako tlačí a ťahá SUV. Video prišlo v čase, keď sa šírili špekulácie o jeho vážnom ochorení.
Zobraziť viac
Margarita Simonianová, šéfka provládnych médií v Rusku, verejne chválila jeho silu, keď konštatovala, že jeho bicepsy „sú ako z kameňa.“
Situácia okolo Kadyrova sa zintenzívnila po správach, že sa liečil na nekrózu pankreasu a že Kremeľ hľadá jeho možného nástupcu.Kadyrov reagoval videom z posilňovne, kde zdôrazňoval význam fyzickej aktivity pre zdravie a dobrú náladu.
Na druhej strane jeho nedávne problémy so zložením kabáta počas inaugurácie ruského prezidenta Vladimira Putina vyvolali ďalšie špekulácie o jeho zdravotnom stave.
Trumpov najmladší syn Barron bude delegátom na júlovom zjazde republikánov. Pôjde o debut tohto stredoškoláka na politickej scéne.
Zobraziť viac
Len 18-ročný Barron spolu s ďalšími členmi Trumpovej rodiny bude zastupovať americký štát Florida. Republikáni na svojom zjazde 15. – 18. júla v Milwaukee v štáte Wisconsin potvrdia svojho prezidentského kandidáta do novembrových volieb. Mal by sa ním oficiálne stať Donald Trump, ktorý bude súperom súčasného prezidenta Joea Bidena z Demokratickej strany.
Delegátmi republikánov sú aj exprezidentovi synovia Donald Trump mladší a Eric Trump, ktorých mal s prvou manželkou Ivanou, aj jeho dcéra Tiffany Trumpová z druhého manželstva s herečkou Marlou Maplesovou.
Barronovou matkou je exprezidentova súčasná manželka Melania Trumpová, ktorá bola v rokoch 2017-2021 prvou dámou USA. Barron v tom čase žil v Bielom dome, pre zrakom verejnosti však bol chránený.
Barron má na budúci piatok 17. mája slávnostne ukončiť stredoškolské štúdium. Jeho otec Donald je v súčasnosti účastníkom súdneho procesu, kde je obžalovaný z podplácania. Súdne úrady mu však na 17. mája umožnia neúčasť na pojednávaní, aby sa mohol zúčastniť na synovej slávnosti.
Blanár v Nikózii uistil, že Slovensko bude naďalej podporovať dialóg na Cypre, ako aj mierovú misiu OSN na Cypre. Na štvrtkovom rokovaní na pôde rezortu diplomacie v Nikózii hovorili ministri aj o aktuálnych výzvach pre Európsku úniu, bezpečnostnej situácii vo svete a vzájomných vzťahoch.
Zobraziť viac
Podľa minstra zahraničných vecí Juraja Blanára sa Slovensko bude zapájať do sprostredkovania bikomunitného dialógu, kým to bude potrebné. Pripomenul, že Slovensko je v tejto oblasti aktívne už 35 rokov. „Toto je niečo veľmi unikátne,“ vyzdvihol s tým, že slovenský príspevok je oceňovaný aj v OSN. Rovnako upozornil na výsledky, ktoré dosiahli za vyše 20 rokov v mierovej misii slovenskí vojaci.
Ministri vyzdvihli tiež partnerstvo krajín v rámci Európskej únie a excelentné vzájomné vzťahy. Ako načrtol cyperský šéf diplomacie Konstantinosom Kombos, hovorili napríklad o možnostiach spolupráce v oblasti obchodu, obrany, turizmu či inovácií.
V nárazníkovej zóne Nikózie vysadil slovenský šéf rezortu diplomacie olivovník ako strom mieru. Symbolicky tak urobil pred bývalý hotelom, v ktorom slovenské veľvyslanectvo organizuje bikomunitné schôdzky medzi gréckocyperskými a tureckocyperskými politickými stranami. V prejave zdôraznil hodnotu mieru.
Z cyperského prístavu Larnaka vyplávala loď s humanitárnou pomocou pre Pásmo Gazy, ktorá by mala ako prvá doraziť k americkému mólu. Informoval o tom cyperský minister zahraničia Constantinos Kombos.
Zobraziť viac
Americká loď vyplávala zhruba dva mesiace po tom, čo americký prezident Joe Biden nariadil postavenie veľkej plávajúcej plošiny pri pobreží Pásma Gazy. Tá má slúžiť ako štartovacia rampa pre dodávky, pretože cez pozemné priechody, ktoré si vyžadujú prísne kontroly zo strany Izraela, prúdilo málo pomoci a ani zhadzovanie pomoci zo vzduchu nebolo dostatočne efektívne.
Humanitárni pracovníci však upozorňujú, že ani pomoc smerujúca po mori nebude dostačujúca na zmiernenie utrpenia ľudí v Pásme Gazy a najefektívnejšia je pomoc privezená po zemi.
Novela belgického zákonníka práce ponúka prostitútkam nárok na zdravotné poistenie, dôchodok či materskú dovolenku. V rámci novej právnej úpravy majú dokonca možnosť mediácie v prípade sporov s pasákmi.
Zobraziť viac
Nový zákon, ktorý bol ratifikovaný 3. mája, umožňuje „sexuálnym pracovníčkam“ podpisovať pracovné zmluvy s pasákmi, ktoré im poskytujú prístup k právam, ktoré predtým nemali.
V roku 2022 legalizovalo Belgicko prostitúciu, napriek tomu prostitútky stále nemali prístup k právnym nárokom vyplývajúcim zo zákonníka práce.
V zmysle novely tiež belgické prostitútky získali prístup k dávkam v nezamestnanosti a rodinným dávkam, ako aj právo na ročnú dovolenku. Nový zákon im dáva právo ukončiť zmluvu bez výpovednej lehoty.
Prostitútky v Belgicku majú teraz právo kedykoľvek odmietnuť klientov či niektoré sexuálne úkony. Môžu tiež odmietnuť sedieť vo výkladoch či inzerovať, ak sa domnievajú, že je ohrozená ich bezpečnosť.
Ak sa však prostitútka rozhodne uplatniť tieto práva viac ako desaťkrát v priebehu šiestich mesiacov, ona alebo jej pasák môžu požiadať vládu o sprostredkovateľa, aby prišiel a urovnal spory. Pasák však nemôže svoju „zamestnankyňu“ prepustiť, ak sa rozhodne uplatniť svoje práva na odmietnutie.
Pasáci musia byť tiež zaregistrovaní u vlády a musia spĺňať prísne kritériá, ak chcú získať oficiálnu licenciu na prevádzkovanie nevestincov. Okrem iného nesmú byť v minulosti odsúdení za trestné činy vrátane voyeurizmu, sexuálneho násilia, zneužívania prostitúcie, vydierania alebo vraždy.
Čínska spoločnosť BYD postaví svoju prvú európsku továreň na výrobu elektromobilov v Maďarsku. Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Zobraziť viac
V meste Segedín na juhu štátu sa už realizujú stavebné práce a prvé autá opustia výrobné linky budúci rok, dodal.
Pre Maďarsko je kľúčové, aby bol v krajine automobilový priemysel zastúpený vo všetkých podobách od výroby cez výskum až po služby, pokračoval Szijjártó. Maďarsko preto podľa neho teraz so spoločnosťou BYD rokuje o ďalšom rozšírení spolupráce. BYD už v Maďarsku prevádzkuje závod na výrobu autobusov.
BYD oznámila plán výstavby závodu v Maďarsku vlani v decembri. Tri mesiace predtým Európska komisia začala vyšetrovanie poskytovania štátnych dotácií pre čínskych výrobcov elektromobilov.
Umiestnenie závodu v Maďarsku by tak mohlo spoločnosti umožniť vyhnúť sa prípadným dovozným clám. Automobilka sa pre Maďarsko rozhodla po tom, ako zhruba rok dostávala ponuky zo strany viacerých európskych štátov vrátane Nemecka a Francúzska. Závod má vyrábať elektrické vozidlá a plug-in hybridy pre európsky trh.
Za záujmom čínskej firmy o expanziu v Európe je aj fakt, že na európskom trhu si môže za svoje vozidlá účtovať vyššie ceny. Napríklad cena jej modelu Dolphin sa začína v Nemecku na úrovni 35 990 eur, čo je viac než dvojnásobok požadovanej ceny v Číne.
Stovky ľudí sa zhromaždili pri sovietskych pamätníkoch v berlínskej štvrti Tiergarten a v parku Treptower. Pripomenuli si tak 79. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Na podujatiach sa zúčastnil aj ruský veľvyslanec v Nemecku Sergej Nečajev.
Zobraziť viac
V parku Treptower sa zúčastnil na zhromaždení, ktoré organizovali členovia ruskej pravoslávnej cirkvi. Polícia návštevníkov pri vstupe kontrolovala a preverovala zakázané symboly a predmety. V parku je umiestnená socha sovietskeho vojaka, a tiež vojenský cintorín.
Pri pamätníku v štvrti Tiergarten polícia podľa svojich vyjadrení zaznamenala viacero incidentov. Niektorí účastníci mali pri sebe symboly protiústavných organizácií, polícia však podrobnosti neposkytla.
Členovia nacionalistického motorkárskeho gangu Noční vlci navštívili oba spomínané pamätníky. Polícia nehlásila žiadne incidenty. Noční vlci pravidelne navštevujú pamätné miesta druhej svetovej vojny okolo 9. mája, ktorý sa v Rusku oslavuje ako Deň víťazstva po kapitulácii nacistického Nemecka 8. mája 1945.
Noční vlci sú považovaní za podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina a proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Izrael podnikne všetky nevyhnutné kroky na to, aby v Pásme Gazy a na severe dosiahol svoje vojnové ciele, vyhlásil izraelský minister obrany Joav Gallant. Reagoval na tlak USA zastaviť operáciu v meste Rafah.
Zobraziť viac
„Obraciam sa zároveň na nepriateľov Izraela i na našich najlepších priateľov a hovorím – izraelský štát si nemožno podmaniť. Zostaneme neochvejní a dosiahneme svoje ciele. Udrieme na Hamas, udrieme na Hizballáh a zaistíme bezpečnosť,“ uvádza vyhlásenie kancelárie ministra obrany.
Gallant to povedal počas príhovoru pri príležitosti spomienky na Izraelčanov padlých vo vojne a sú reakciou na slová amerického prezidenta Joea Bidena. Ten pohrozil zastavením dodávok zbraní Izraelu v prípade, že spustí operáciu v meste Rafah.
Vláda nesúhlasí s návrhom na vyjadrenie nedôvery ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS). Na odmietnutí opozičného poslaneckého návrhu sa vláda uzniesla na rokovaní per rollam. O návrhu má Národná rada (NR) SR rokovať v piatok 10. mája.
Zobraziť viac
Návrh na vyslovenie nedôvery Šimkovičovej podali opoziční poslanci z PS a SaS ešte vo februári. Ministerka podľa nich neprimerane zasahuje do slobody kultúry svojimi výrokmi a krokmi. Problém vidia aj v zmene pri umeleckých fondoch, obávajú sa zničenia ich verejnoprávnej podstaty a nezávislosti.
Vláda v odôvodnení svojho stanoviska poukázala na to, že ministerka kultúry postupuje vo všetkých krokoch v zmysle programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2023 – 2027. „Všetky prijaté opatrenia, zmeny, legislatívne návrhy a vyhlásenia sú v súlade s touto časťou,“ upozornil kabinet.
Rozporuje ďalej jednotlivé námietky, ktoré opozícia uviedla ako dôvody na vyjadrenie nedôvery ministerke. Vláda tak odmietla i tvrdenie, že Šimkovičová porušila a naďalej porušuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a to v súvislosti s účinkovaním v TV Slovan.
„Televízia Slovan od začiatku októbra 2023 nevykonáva žiadne aktivity. Používanie sociálnych sietí alebo špeciálnych platforiem na šírenie audiovizuálneho záznamu je bežným komunikačným kanálom, ktoré má právo využívať každý občan Slovenskej republiky,“ zdôvodnila vláda.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová počas návštevy Kyjeva požiadala európske štáty, aby dodržali svoje sľuby o pomoci pre Ukrajinu a zvýšili podporu pre túto vojnou zmietanú krajinu.
Zobraziť viac
Metsolová navštívila Ukrajinu na Deň Európy. V Kyjeve sa stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý ocenil úsilie európskych štátov v súvislosti s podporou pre Kyjev. Podľa neho Rusko využilo meškajúce dodávky pomoci na zisk prevahy na bojisku.
„Bolestne si uvedomujeme, že Ukrajina naliehavo potrebuje na obranu proti agresorovi viac vybavenia a systémov protivzdušnej obrany… My Európania musíme konať, prevziať zodpovednosť a zintenzívniť našu podporu,“ povedala šéfka europarlamentu.
„Dodávky boli – a ešte raz vďaka Bohu a vďaka vám – ale nie v takom množstve, ako sa dohodlo,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho budú ukrajinské sily schopné zastaviť postup ruskej armády na východe Ukrajiny hneď po príchode pomoci.
Rusko 9. mája oslavuje Deň víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Na konci tlačovej konferencie Zelenského s Metsolovou sa v ukrajinskej metropole rozozneli varovné sirény. „Toto je skutočný postoj (Ruska) k mieru. Ich skutočný postoj k boju proti nacizmu,“ povedal ukrajinský prezident.
Poľsko posilňuje kovovú bariéru na svojej hranici s Bieloruskom, aby zabránilo nelegálnej migrácii. Pripravuje aj plány na zvýšenie ochrany hranice s Ruskom, uviedol poľský minister obrany Wladysław Kosiniak-Kamysz.
Zobraziť viac
Minister pripomenul, že prítomnosť poľských a spojeneckých ozbrojených síl v oblastiach pri hranici, zvýšená po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, tiež pomáha chrániť východnú hranicu NATO a Európskej únie.
„Opravujeme bariéru na poľsko-bieloruskej hranici, posilňujeme túto bariéru, sú tam vojenské tábory…, ktoré podporujú Pohraničnú stráž, a výdavky na tieto účely sú najvyššie v histórii (Poľska),“ povedal Kosiniak-Kamysz pre rozhlasovú stanicu Radio Zet.
Minister sa vyslovil za to, aby Poľsko na hranici s Bieloruskom i s ruskou Kaliningradskou oblasťou vybudovalo líniu obranných bunkrov, zákopov a priekop. Takéto kroky už urobili pobaltské štáty.
Nórsky „tvorca eunuchov“ Gustavson dostal trest odňatia slobody na 22 rokov. Na súde sa priznal k viacerým trestným činom vrátane piatich prípadov úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví.
Zobraziť viac
Počas trojdňového vynesenia rozsudku v Old Bailey ho opísali ako „šialenca“, „arci-manipulátora“ či „mäsiara“. Sudca Mark Lucraft uviedol, že Gustavson bol hlavným strojcom „hrozného a strašného“, „rozsiahleho“ a „mimoriadne nebezpečného“ podniku.
Na platenej webovej stránke obžalovaného „Eunuchmakera“ boli inzerované služby vrátane kastrácie, odstránenia penisu či zmrazenia končatín. Gustavson tiež prinútil ďalších návštevníkov stránky, aby mu vykonali zákroky vrátane odstránenia bradavky a penisu či zmrazenia nohy.
Webová stránka ukazovala obžalovaného a jeho lekársky nekvalifikovaných komplicov – šiesti z nich boli odsúdení spolu s ním –, ako vykonávajú sériu operácií v londýnskych bytoch a hotelových izbách na zjavne ochotných dobrovoľníkoch. Niektorí z nich mali len 16 rokov.
Na svoju obhajobu Gustavsonov právny tím tvrdil, že chcel len „vyčariť úsmev na tvárach ľudí“ tým, že ponúkol rovnako trpiacim poruchou identity telesnej integrity (BID).
Žalobkyňa Caroline Carberryová však súdu povedala: „Naznačujeme, že táto diagnóza – ak existuje – môže vysvetliť, prečo práve pán Gustavson konal tak, že si nechal zmrzačiť a zohaviť vlastné telo, ale nevysvetľuje, prečo si zo zohavovania iných urobil lukratívny biznis.“
Gustavson na svojej stránke zarobil takmer 300-tisíc libier, keďže ju navštívilo 22 841 návštevníkov z celého sveta, ktorí zaplatili za prístup k záberom z kastrácií.
Súdne dokumenty tiež ukázali, že Gustavson využíval svoju firmu na predaj ľudského tkaniva získaného zo zákrokov.
Slovensko nepodporí aktuálnu verziu novej pandemickej zmluvy ani návrh novelizácie Medzinárodných zdravotníckych predpisov (IHR). Informoval o tom splnomocnenec vlády Peter Kotlár (SNS), ktorý sa zúčastnil na rokovaniach o zmluve vo švajčiarskej Ženeve.
Zobraziť viac
Ministerstvo zdravotníctva SR podotklo, že návrh sa ešte vyvíja, avšak nepodporí žiadne dokumenty oslabujúce pozíciu Slovenska ako suverénneho štátu.
„Predložený návrh obidvoch dokumentov, osobitne aj vo vzájomnom obsahovom kontexte, je pre Slovenskú republiku neprijateľný, najmä z dôvodov jeho neurčitosti a nedovolených zásahov do zvrchovanosti suverénnych členských štátov, a rovnako aj neprimeraných zásahov do ľudských práv a základných slobôd a ich nedostatočnú ochranu,“ uviedol splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia pandémie Covid-19.
Poukázal napríklad na povinnosť zmluvných štátov vypracovať národné prevencie pandémie a dohľadu nad verejným zdravím v súlade s IHR či zverenie rozhodovania o zásadných veciach spojených s pandemickými opatreniami vrátane vyhlásenia a ukončenia pandémie do rúk generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Rovnako neprijateľné je podľa neho zavedenie „globálneho monopolu“ zriadením Globálnej siete dodávateľského reťazca a logistiky. Za neprijateľný zásah do suverenity členských štátov považuje aj záväzok vynaložiť úsilie, aby v zmluvách o dodávke alebo nákupe nových pandemických vakcín boli doložky o odškodnení kupujúceho len výnimočne a časovo ohraničené.
Kotlár absolvoval aj stretnutie so šéfom WHO Tedrosom Adhanomom Ghebreyesusom, na ktorom si vymenili názory k zdravotným, etickým a právnym otázkam. „Vyjadril nádej na uzavretie pandemickej zmluvy a obavu, že oddialenie oslabí pravdepodobnosť uzavretia zmluvy,“ ozrejmil.
Generálny riaditeľ podľa neho rozhodnutie SR rešpektuje, no zároveň povzbudil aj k hľadaniu prípadných ciest k dohode.
Zástupcovia 194 členských štátov WHO od 29. apríla rokujú v Ženeve s cieľom nájsť konsenzus o návrhu zmluvy o prevencii, príprave a reakcii na budúce pandémie. Rokovania majú potrvať 12 dní a zmluva by vo svojej konečnej podobe mala byť schválená na Svetovom zdravotníckom zhromaždení, ktoré sa začína 27. mája.
Prvých 180-tisíc nábojov pre Ukrajinu v rámci českej iniciatívy dorazí v júni, oznámil český prezident Petr Pavel v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.
Zobraziť viac
„Spolu s naším premiérom Petrom Fialom predpokladám, že prvých 180-tisíc nábojov bude dodaných v júni,“ povedal.
Prezident dodal, že „už sú podpísané zmluvy na ďalší päť- alebo šesťciferný počet nábojov“.
Pavel zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že iniciatíva neprebieha tak rýchlo, ako by si želal.
Poslanci za SaS zahlasujú za odvolanie Zuzany Dolinkovej. Mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k návrhu na odvolanie ministerky zdravotníctva sa má začať vo štvrtok o 17.30 h.
Zobraziť viac
„Na odvolanie Zuzany Dolinkovej existuje viacero relevantných dôvodov. Zdravotníctvo potrebuje silný manažment a vedenie, s ministerkou Dolinkovou sa však deje presný opak,“ skonštatovala poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková.
Poslanci šéfke rezortu okrem iného vyčítali, že vo viacerých otázkach ustupuje koaličnej SNS. Skritizovali ju tiež za kroky pri nemocničnej reforme. „Navyše, občanom sa zvýšili zdravotné odvody, no zrušili sa zubné benefity a ambulantný sektor je pred kolapsom,“ doplnil poslanec Tomáš Szalay (SaS).
Na odvolanie ministerky vidia viacero dôvodov aj opozičné PS, KDH a Slovensko. Argumentujú neriešením problémov zdravotníctva, ako kolabujúci ambulantný sektor či nedostatok sestier. Dolinková na svoj koniec vo funkcii dôvod nevidí.
V okolí odľahlého taiwanského ostrova Ťin-men zaznamenali sedem lodí čínskych námorných síl a päť plavidiel čínskej pobrežnej stráže.
Zobraziť viac
Flotila siedmich čínskych lodí vstúpila do „zakázaných“ vôd Taiwanu približne o 15.00 miestneho času (9.00 SELČ), oznámila taiwanská pobrežná stráž. Dodala, že to isté urobili štyri plavidlá čínskej pobrežnej stráže, pričom piate sa plavilo v okolí ostrova mimo taiwanských vôd.
Čínske lode sa plavili v taiwanských vodách južne od ostrova Ťin-men aj v pondelok.
K najnovšej aktivite čínskej armády v okolí Taiwanu došlo menej ako dva týždne pred inauguráciou nového taiwanského prezidenta Laja Čching-teho, ktorá sa uskutoční 20. mája. Čína ho označuje za nebezpečného separatistu.
Situácia s informačnými systémami Finančnej správy (FS) SR nie je dobrá, čo by mohlo ohrozovať napríklad výber spotrebných daní, upozornil prezident FS SR Jozef Kiss na rokovaní finančného výboru parlamentu.
Zobraziť viac
Pripomenul, že fungovanie FS, výber daní a ciel stojí na informačných systémoch. „Chceme vás informovať o tom, že tá situácia nie je úplne ideálna. Naozaj máme v niektorých prípadoch riziko, že bude ohrozený výber daní, hlavne spotrebných daní. Bavíme sa o sume 800 miliónov eur ročne, ktoré vyberáme cez Informačný systém kontrolných známok (ISKZ),“ priblížil.
Problém podľa neho môže byť napríklad aj s úpravou tohto systému na výber novej dane zo sladených nápojov, či zvýšených daní z tabakových výrobkov od budúceho roka.
Problém je podľa Kissa v tom, že pred niekoľkými rokmi boli vypovedané zmluvy na podporu a rozvoj týchto informačných systémov, ale bez funkčnej alternatívy.
„Systém ISKZ dnes nemá zmluvu o podpore tohto systému. Tak isto nemáme zmluvu na rozvoj. My v momentálnom stave nie sme schopní zimplementovať, hovorím to úplne vážne, novelu zákona o spotrebných daniach, pokiaľ sa nám nepodarí uzavrieť nejakú dohodu so súčasným dodávateľom,“ upozornil Kiss.
V súvislosti so systémami eKasa a VRP 2 zase daniari čelia viacerým žalobám a trestným oznámeniam. „Ak boli vykonané nejaké úpravy v týchto systémoch alebo boli spravené nejaké rozvojové veci, boli v rozpore so zmluvami. Dnes čelíme žalobám na porušenie autorských práv, kde sa bavíme o miliónových škodách,“ vysvetlil.
Barteková obsadila v Baku tretie miesto v skeete. Slovenská reprezentantka v športovej streľbe získala bronz na podujatí Svetového pohára v brokových zbraniach v Baku.
Zobraziť viac
Vo finále Danka Barteková zostrelila 43 terčov a zaostala za druhou Taliankou Martinou Maruzzovou (50). Víťazstvo si vybojovala Jewell Austen Smithová z USA (56).
Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj sa stal veľvyslancom v Británii, príslušný dekrét podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj 8. mája. Zároveň ho prepustil z ozbrojených síl zo zdravotných dôvodov.
Zobraziť viac
„Generál Valerij Fedorovič Zalužnyj sa zo zdravotných dôvodov uvoľňuje z vojenskej služby s právom nosiť vojenskú uniformu,“ uvádza sa v prezidentskom dekréte.
„Valerij Fedorovič Zalužnyj sa vymenúva za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska,“ píše sa v nasledujúcom, už bez uvedenia hodnosti.
Zalužnyj velil ukrajinskej armáde v prvých dvoch rokoch od začiatku ruskej invázie. Zelenskyj ho z tohto postu odvolal 8. febuára 2024.
Ukrajina nemala veľvyslanca v Londýne od 21. júla 2023, keď Zelenskyj odvolal Vadyma Prystajka po tom, čo ho verejne kritizoval.
Európska komisia zaradila trenčiansku borovičku do registra chránených označení pôvodu. Destilát sa úspešne predáva už viac ako 100 rokov vďaka svojej preslávenej kvalite, typickej chuti a dodržiavaniu tradičného výrobného procesu.
Zobraziť viac
Informovala o tom hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie v SR Ingrid Ludviková.
Trenčianska borovička Juniperus je číra, bezfarebná liehovina s obsahom alkoholu 42 percent s výraznou arómou a intenzívnou, príjemnou chuťou borievky obyčajnej a červenej.
Vyrába sa z vyzretého borievkového destilátu, rafinovaného neutrálneho destilátu a tekutého cukru. Kľúčovou zložkou, ktorá dodáva liehovine jej špecifické vlastnosti a charakteristickú chuť, je borievkový destilát.
Chuť získava najmä pevným percentuálnym podielom vyzretého borievkového destilátu, ktorý sa vyrába dvojstupňovou destiláciou fermentovanej zápary z plodov borievky obyčajnej a borievky červenej.
Má výraznú, jemne sladkú a korenistú dlhotrvajúcu chuť a vôňu po borievkach a mierne olejnatú konzistenciu pri tečení.
Trenčianska borovička Juniperus sa dostala do zoznamu 1 910 vín a liehovín s chráneným označením pôvodu. Kompletný zoznam možno nájsť v databáze eAmbrosia.
Miestny úrad v Berlíne-Tiergartene sa stal terčom pokusu o podpaľačský útok, na fasáde sa v priebehu noci objavil nápis „Zhorí Gaza – zhorí Berlín“.
Zobraziť viac
O incidente ako prvý informoval bulvárny denník B. Z. Políciu a hasičov privolali svedkovia približne o 1.45. Podľa polície útok „mohol viesť k veľkému požiaru“, ktorý však nenastal, uviedol denník Tagesspiegel.
Na budove sa našli propalestínske heslá, ktoré pravdepodobne súvisia s požiarom, uviedla hovorkyňa polície. Svedok počul v noci rozbíjanie okien. Keď sa priblížil k budove, videl vraj plamene a dve osoby, ktoré liezli z lešenia v súčasnosti umiestneného na budove miestneho úradu.
Podľa B.Z. prvé zistenia poukazujú na to, že oheň vznikol po vhodení zápalnej fľaše. Bola zničená okenná tabuľa. Noviny tiež informovali o graffiti na vonkajšej stene budovy v tú istú noc.
Na fasáde boli čiernou farbou nastriekané aj ďalšie nápisy, ako „Osloboďte Gazu“, „Osloboďte Hamas“ a „Varovanie Berlínu, necháme ho zhorieť“.
Pred budovou krajinského parlamentu v Stuttgarte napadli skupinu členov AfD. Dvaja z nich pri útoku utrpeli ľahké zranenia, uviedla polícia.
Zobraziť viac
Počas osláv pri príležitosti 75. výročia nemeckej ústavy došlo k stretu medzi poslancami strany AfD a zrejme jej odporcami, ktorí zablokovali informačný stánok parlamentnej frakcie strany. Páchatelia stáli na námestí pred budovou opery a držali v rukách transparenty. Poslanci za AfD boli podľa polície „napadnutí“ slovne aj fyzicky.
Väčšina páchateľov utiekla, podarilo sa však zastaviť dve ženy vo veku 19 a 23 rokov. Polícia skutok prešetruje a hľadá ostatných útočníkov.
V Handlovej sa pohyboval medveď, polícia vyzvala na opatrnosť. Pohyb jedinca zaznamenali vo štvrtok na ceste I/9 nad železničným priecestím na Žiarskej ulici. (tasr)
Na Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici prišiel výhražný mail podobný tým, ktoré pred dvoma dňami dostali viaceré školy na Slovensku. Vedenie gymnázia poslalo študentov domov krátko pred jedenástou hodinou.
Zobraziť viac
Informácie potvrdila aj krajská polícia. Na otázku, či nešlo o mail, ktorý by si predstavitelia školy všimli až po dvoch dňoch, uviedla, že mail prišiel vo štvrtok 9. mája v dopoludňajších hodinách.
Opoziční poslanci zvolali mimoriadny ústavnoprávny výbor k ministerskej kontrole na Najvyššom súde (NS) SR, nepodarilo sa im však schváliť program. Na záležitosť sa chcela opozícia pýtať ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a predsedu NS SR Jána Šikutu.
Zobraziť viac
Členovia výboru po ukončení rokovania diskutovali o téme neformálne. Branislav Vančo (PS) sa pýtal koalície, prečo neumožnila riadne rokovanie. Tvrdí, že len chceli zistiť, či šlo zo strany MS SR o šikanóznu kontrolu.
Opozícia hovorí, že zatiaľ sa ani raz nepodarilo otvoriť výbor k témam, ktoré iniciovala. Podpredseda výboru Tibor Gašpar (Smer) reagoval, že výbor by o téme zbytočne rokoval, pretože treba počkať na výsledky kontroly.
Poukázal, že výbor nemá vstupovať do kontrolných mechanizmov štátnych orgánov predčasne. Nevylučuje, že by sa táto téma mala riešiť na výbore, no nevidí na to aktuálne reálny dôvod. Dodal, že o kontrole by malo viac informácií poskytnúť ministerstvo spravodlivosti na brífingu.
Vančo povedal, že premiér Robert Fico (Smer) obviňoval predsedu a sudcov NS SR, čím zasahoval do nezávislosti súdnej moci. Má podozrenie, že kontrola bola nezákonná, žiadaný rozsah označil za lovenie dôkazov.
Hovorí tiež o podozrení, že kontrolou malo ísť o snahu o získanie prístupov k celej databáze informačného systému týkajúcej sa všetkých súdnych spisov súdu.
Gašpar povedal, že vo veci sa rieši len náhodné prideľovanie spisov na Najvyššom súde a riešilo sa to aj v minulosti, nejde podľa neho o celý informačný systém. Ak by sa preukázalo, že NS prideľuje spisy účelovo, je to podľa neho fatálne.
Ukrajinská bezpečnostná služba SBU údajne zasiahla dronmi dva sklady pohonných hmôt pri meste Anapa v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska. Útoky tam spôsobili rozsiahle požiare, povedal agentúre Reuters nemenovaný zdroj z SBU.
Zobraziť viac
Zmienené sklady sa podľa neho používali ako prekladiská na následné zásobovanie ruských jednotiek palivom na neďalekom polostrove Krym.
„SBU bude pokračovať v znižovaní ekonomického a logistického potenciálu Ruska na vedenie vojny,“ dodal na margo útokov.
Tamojšia ruská správa predtým informovala, že zničených bolo približne šesť bezpilotných lietadiel, ktorých trosky dopadli na rafinériu pri obci Jurovka. Dodala, že v jednom zo skladov došlo k poškodeniu niekoľkých nádrží, nijakých zranených však nehlásili.
Návštevník TANAP-u údajne fyzicky zaútočil na strážcu prírody a zranil ho. Incident sa stal v stredu 8. mája pri kontrole dodržiavania nového návštevného poriadku.
Zobraziť viac
Zo Správy TANAP-u na páchateľa podali trestné oznámenie, agresívne konanie voči strážcovi dôrazne odsúdili.
Strážca prírody v popoludňajších hodinách spozoroval muža v sprievode psa, ktorý sa nachádzal mimo značeného turistického chodníka v období sezónnej uzávery. Dopustil sa tak niekoľkých porušení.
„Jeden z dôvodov na uzáveru je aj ochrana zvierat v jarnom období, keď sa prebúdzajú zo zimného spánku a privádzajú na svet mláďatá. Práve v inkriminovanej lokalite sa v týchto dňoch vyhrabávajú spod snehu svište, čo spozoroval aj strážca počas svojej služby. Muž odmietol strážcovi preukázať svoju totožnosť a následne na neho fyzicky zaútočil, v dôsledku čoho utrpel zranenia,“ priblížili z národného parku.
Na miesto strážca privolal políciu, ktorá zdokumentovala priebeh činu. „Vzhľadom na prebiehajúce procesné úkony nebudeme poskytovať ďalšie detaily k útoku,“ dodala Správa TANAP-u.
Zároveň upozornili, že strážca nesmie byť terčom útokov verejnosti pri výkone povinností, ktoré vyplývajú z jeho povolania. Pripomenuli, že páchateľ sa dopustil útoku na verejného činiteľa a môže mu hroziť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Zvýšenie poplatku do distribučnej sústavy o 233 percent je v rozpore s programovým vyhlásením vlády o podpore obnoviteľných zdrojov energie, uviedla Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE).
Zobraziť viac
„Po predčasných voľbách Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie privítala programové vyhlásenie novej vlády, ktorým deklarovala podporu OZE v čase energetickej krízy,“ uviedla APOZE v otvorenom liste, ktorý adresovala Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
„S poľutovaním sme preto prijali navrhované zvýšenie poplatku za prístup do distribučnej sústavy takzvaný G-komponent o 233 percent, (Zvýšenie) z 15 percent hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity na 50 percent je zjavne v rozpore s programovým vyhlásením vlády o podpore OZE,“ tvrdí APOZE s tým, že ide o likvidáciu obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku.
„Tento krok ÚRSO považujeme za kontraproduktívny obzvlášť preto, lebo regulačný úrad v čase bývalej vlády v roku 2021 znížil platbu za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny (G-komponent) o polovicu,“ pripomína asociácia.
Predošlá vláda totiž znížila poplatok pre výrobcov elektriny za prístup do siete z 30 na 15 percent maximálnej rezervovanej kapacity.
„Sťažovatelia upozorňujú aj na neférové zaobchádzanie, znevýhodnenie voči výrobcom z okolitých krajín, ktorí obdobný poplatok platiť nemusia, či spomaľovanie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike, čo je v priamom rozpore s klimatickými cieľmi EÚ,“ dodáva APOZE.
Na Slovensko sa vlani doviezol odpad z deviatich európskych štátov, najviac z Talianska. Vyplýva to z prehľadu rozhodnutí na cezhraničnú prepravu a dovoz odpadov vydaných v roku 2023, zverejnených na webe Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Zobraziť viac
Odpad doviezli na Slovensko aj z Rakúska, Bieloruska, Maďarska, Nemecka, Česka, Švajčiarska, Poľska a Slovinska. Väčšina odpadu sa podľa prehľadu používa ako palivo. Niektorý odpad putoval na recykláciu.
Väčšina dovezeného odpadu putovala na zhodnotenie do cementárne v obci Rohožník v okrese Malacky, ďalší odpad putoval do cementárne v Hornom Srní v okrese Trenčín, a tiež do Považskej cementárne v Ladcoch (okres Ilava).
Ďalej tiež končí v Pezinku, Zvolene, Dubnici nad Váhom, Turni nad Bodvou, Bratislave, Holíči, Slovenskej Ľupči, Seredi, Žarnovici a Malackách.
MŽP povolilo doviezť celkovo 624 780 ton odpadu, najviac dovážaný je horľavý odpad a zmiešané materiály z mechanického spracovania odpadu. Taktiež drevo, piliny, plasty a guma, rôzne oleje, olovené batérie, transformátory a kondenzátory s obsahom PCB látok či odpadové farby a laky.
Napríklad z Nemecka do Žarnovice priviezli odpad obsahujúci arzén na recykláciu alebo spätné získavanie kovov. Do Serede z Talianska doviezli podľa prehľadu olovené batérie taktiež na recykláciu.
Ruskí hackeri sa nabúrali do ukrajinského vysielania dvoch televízií, začali vysielať moskovský sprievod na Deň víťazstva. Na platforme Telegram to uverejnili viacerí používatelia.
Zobraziť viac
Informáciu o hackerskom útoku voči StarLightMedia a Inter TV potvrdila ukrajinskému portálu Detector Media aj Národná rada pre televízne a rozhlasové vysielanie.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová si chce predvolať herca Ľuboša Kostelného a žiadať od neho vysvetlenie jeho vyjadrení na jej osobu v rámci predstavenia.
Zobraziť viac
Šimkovičová (nom. SNS) hovorila o Kostelnom v pondelok v rádiu Infovojna, kde bola spolu s generálnym tajomníkom jej služobného úradu Lukášom Machalom.
„Počas predstavenia kričal Kostelný v jeho postave homosexuála do mikrofónu, že nenávidí Martinu Simkovicu, nedopovedal to teda celé. Tak ja sa pýtam a budem sa pýtať aj pána riaditeľa, aj tohto konkrétneho herca, keďže je platený z peňazí štátnych, lebo je zamestnaný v štátnej inštitúcii a hrá tam, že či je toto v súlade s demokraciou,“ uviedla ministerka. Kostelný je pritom zamestnancom Slovenského národného divadla (SND).
Šimkovičová si zisťovala, či išlo o súčasť scenára, ale vraj malo ísť o osobnú aktivitu Kostelného. Šéfka rezortu kultúry to označuje za politický aktivizmus a šikanu.
Podľa portálu Aktuality nie je jasné, kedy a či vôbec Kostelný jej meno na javisku spomínal. Z vyjadrení Šimkovičovej vyplýva, že sa to mohlo stať počas komédie Sme v pohode, kde hrá Kostelný postavu geja.
Inscenácia o „queer“ ľuďoch mala premiéru tento rok, ministerka na ňu odmietla prísť. Samotný herec sa nechcel k téme vyjadriť. „Nebudem sa k tomu vôbec vyjadrovať, nechcem sa zamiešať do týchto hier, ktoré sú úplne neprístojné,“ povedal portálu.
Hovorkyňa SND Jana Alexová uviedla, že divadlo komunikuje so svojím zriaďovateľom štandardným spôsobom. „Nedisponujeme žiadnymi informáciami ohľadom spomínanej komunikácie ani potenciálne rušivej časti inscenácie,“ povedala.
Podľa Lukáša Machalu „SND stále nejakým spôsobom provokuje, veď tam stále organizujú nejaké kvázi chartistické a protivládne demonštrácie, takže budeme sa pýtať pána generálneho riaditeľa Drličku, že či fakt už neprekročil tú hranicu, lebo toto je štátne divadlo, nie ich súkromné. My všetci platíme dane a my si jednoducho neželáme, aby takýmto spôsobom vstupovala politika do kultúry“.
Rašiho rezort vyhlásil novú výzvu vo výške 190 miliónov eur, ktorá má pomôcť základným a stredným školám. Školy budú môcť peniaze z eurofondov využiť na rekonštrukciu, rozširovanie kapacít, materiálne vybavenie učební, modernizáciu, ale podľa ministrových slov aj na desegregáciu.
Zobraziť viac
Richard Raši poukázal na to, že výzva bola vyhlásená už za čias exministerky Veroniky Remišovej a bývalého ministra Petra Balíka, no v tom čase išlo o 50 miliónov eur. To podľa ministra už v prvom kole nepostačovalo na pokrytie nákladov na projekty, ktoré sa do výzvy prihlásili.
Raši kritizoval aj to, že v minulosti bola výzva pripravená „od stola“ a neboli zadefinované jej základné rámce. Podľa jeho slov sa do výzvy prihlasovali projekty v horizonte od 19-tisíc po 6 miliónov eur. Negatívne hodnotil aj fakt, že predošlá výzva neposkytovala možnosť čerpať prostriedky na rozširovanie kapacít.
Minister investícií uistil, že tí, ktorí sa uchádzali o finančné prostriedky v zrušenej výzve, budú môcť tie isté projekty použiť aj v aktuálnej výzve. Pripustil, že v budúcnosti by výzva mohla byť navýšená o ďalších 40 miliónov eur.
O pridelení financií z výzvy nebude rozhodovať ministerstvo, ale regióny. Konkrétne pôjde o takzvané Rady partnerstva, ktoré pôsobia pri vyšších územných celkoch, alebo Kooperačné rady, ktoré predstavujú rady pri mestách.
Raši prisľúbil, že projekty pôjdu „veľmi rýchlo a nekomplikovane“, administratíva by mala byť „výrazne jednoduchšia ako doteraz“. Regiónom dali odporúčanie, aby čo najviac peňazí dali na projekty základných škôl a základných umeleckých škôl, ako aj centier voľného času, pretože na stredné školy podľa ministra budú určené aj iné výzvy.
Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák spresnil, že suma 46 miliónov eur je už teraz pripravená pre stredné školy v Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Deklaroval, že už evidujú aj niekoľko predložených projektov.
Opozičné hnutie Slovensko chce zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych symbolov SR a symbolov Európskej únie. Návrh legislatívy plánuje predložiť na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, informovali o tom poslanci hnutia na tlačovej konferencii.
Zobraziť viac
„Sme absolútne presvedčení, že je dôležité chrániť symboly, a to nie len naše štátne, ale aj symboly spoločenstva, ku ktorému sme sa prihlásili,“ poznamenal poslanec a exminister vnútra Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Verí, že návrh podporí aj koalícia.
Poslanci v tejto súvislosti upozornili na video, na ktorom líder jednej z mimoparlamentných strán podpálil vlajku EÚ. „Takéto prejavy podnecujú len ďalšiu nenávisť, konflikty a verejný neporiadok,“ dodal Mikulec.
Pri stredajších útokoch ruských síl na Ukrajinu boli vážne poškodené dve vodné elektrárne a sú mimo prevádzky. Informovala o tom štátna energetická spoločnosť Ukrhydroenerho bez upresnenia, o ktoré elektrárne ide.
Zobraziť viac
„Nepriateľ naďalej masívne útočí a ničí ukrajinskú energetickú infraštruktúru a uskutočňuje ničivé cielené útoky. K dnešnému dňu všetky vodné elektrárne utrpeli vážne škody,“ napísala spoločnosť na svojej webovej stránke s tým, že náprava škôd a obnovenie prevádzky elektrární si bude vyžadovať značné finančné zdroje a úsilie.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v stredu povedal, že od začiatku invázie vo februári 2022 bolo pri ruských útokoch poškodených alebo zničených viac ako 800 teplární po celej Ukrajine.
Konštatoval, že Moskva nedávno zintenzívnila svoje raketové a dronové útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, pričom rozsiahle údery uskutočnila 22. a 29. marca, 11. a 27. apríla, a tiež 8. mája.
Šmyhaľ informoval, že Fond na podporu energetiky Ukrajiny, zriadený na poskytovanie finančnej a vecnej pomoci pri oprave kritickej energetickej infraštruktúry poškodenej ruskými útokmi a na zabezpečenie nepretržitej funkčnosti energetického sektora, už vyzbieral viac ako 410 miliónov eur.
Dodal, že Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) čoskoro spustí nový program v hodnote 190 miliónov dolárov.
Firma Agel sa javí byť v zdravotníckom sektore dravšia ako Penta, konštatovala bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježiková. Reagovala tak na menovanie Petra Jurovýcha do predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), jeho osobné väzby so šéfom Agelu totiž vzbudzujú otázky.
Zobraziť viac
Agel v období minulej vlád získal peniaze z plánu obnovy na tri nemocnice, Penta len na jednu, pripomenula Ježiková. Od roku 2006 zaznamenáva čoraz viac úspechov na poli zdravotníctva.
Ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) vymenovaním Jurovýcha túto pozíciu možno posilnila.
Bližšie o jeho vzťahu s Agelom a jeho šéfom Michalom Pišojom, sa dozviete v článku.
Na zvolanie mimoriadneho samitu EÚ k téme izraelskej operácie v Rafahu či sankciám voči Izraelu vyzvali desiatky centristických, zelených a ľavicových europoslancov z viacerých členských štátov.
Zobraziť viac
List adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi a predsedovi Európskej Rady Charlesovi Michelovi podpísalo 67 europoslancov z piatich politických frakcií, medzi ktorými prevládajú sociálno-demokratickí, ľavicoví a zelení poslanci. Medzi signatármi nie sú žiadni slovenskí europoslanci.
Poslanci upozornili, že nedávno spustené izraelské vojenské ťaženie na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy a uzavretie dvoch dôležitých vstupných bodov, kadiaľ od októbra 2023 prúdilo 70 percent humanitárnej pomoci, si vyžaduje opatrenia zo strany EÚ.
„Naliehavo vás vyzývame, aby ste čo najskôr zvolali zasadnutie Európskej rady, na ktorom by sa prediskutovali dôsledky invázie a uvalili sankcie EÚ proti Izraelu,“ píše sa v otvorenom liste, ktorý bol podľa Politico odoslaný v utorok 7. mája.
Europoslanci majú obavy, že izraelská invázia do Rafahu bude mať bezprecedentné humanitárne dôsledky. Podľa odhadov bolo totiž až 1,4 milióna ľudí v dôsledku vojny v Gaze násilne vysídlených a momentálne sa ukrýva práve v Rafahu.
Zákonodarcovia poukázali na to, že pred inváziou chýba dôveryhodný evakuačný plán a upozornili, že predtým vyhlásené „bezpečné zóny“ a „humanitárne zóny“ sa stali terčom izraelských útokov.
„Viac než kedykoľvek predtým je potrebná rázna medzinárodná reakcia a EÚ by mala prijať všetky opatrenia v rámci svojich právomocí, aby prinútila Izrael dodržiavať medzinárodné právo. Sankcie proti Izraelu sú jedinou primeranou odpoveďou na hroznú a bezohľadnú vojenskú kampaň v Rafahu a vo zvyšku Pásma Gazy,“ odkázali europoslanci.