VIDEO: V Trenčíne si uctili obete holokaustu. Prihovoril sa aj muž, ktorý prežil besnenie nacistov

TRENČÍN – V Trenčíne sme si pripomenuli obete holokaustu: Ľudia nemôžu byť šťastní, keď druhých robia nešťastnými, vyhlásil Bezák.

Približne na 130 miestach na Slovensku sa odohralo také isté stretnutie ako v Trenčíne. Podujatia mali rovnaký scenár aj rovnaký názov – Nezabudnutí susedia.

Pred 82 rokmi vláda vydala tzv. Židovský kódex, ktorý vzal ľuďom židovského vierovyznania občianske práva. Obsahoval približne 270 paragrafov. Spomenieme niekoľko zákazov. Bez povolenia nesmeli Židia cestovať či sa sťahovať, voľne sa pohybovať napríklad v lesoparku Brezina, mestskom parku či na Mierovom (vtedy Hlinkovom) námestí. Nesmeli vykonávať lekársku prax, sobášiť sa s nežidovskými obyvateľmi, kedykoľvek k nim mohla vtrhnúť polícia a urobiť im osobnú alebo domovú prehliadku.

Na podujatí pripomenuli, že nakoniec väčšinu Židov odviedli z Trenčína do koncentračných táborov. Počas holokaustu bolo zavraždených 1 573 obyvateľov Trenčína židovského pôvodu. Vyvraždená bola takmer celá trenčianska židovská komunita. Po skončení vojny sa vrátilo asi 350 preživších, nie všetci však boli pôvodnými obyvateľmi nášho mesta.

Po rozozvučaní sirén a zvonov sme si v piatok uctili obete minútou ticha. Po nej zaznel príhovor Ladislava Welwarda z Banskej Štiavnice, ktorý prežil holokaust. Prihovoril sa nám z nahrávky. „Moji predkovia sem prišli okolo roku 1860, keď sa uvoľnili vzťahy v monarchii a mohli aj židovskí obyvatelia bývať v Banskej Štiavnici. Vtedy sem prišlo okolo desať rodín, ktoré tu založili komunitu,“ uviedol Welward. Táto komunita sa časom rozrástla až na 500 obyvateľov. „Po holokauste sa počet obyvateľov znížil asi na desatinu,“ spomínal preživší.

Ladislav Welward mal to šťastie, že patril do tejto desatiny. Deti sa ho pýtajú, prečo má o holokauste ešte dnes potrebu hovoriť. „Vedie ma k tomu skutočnosť, že som prežil a že mám záväzky aj voči tým, ktorým to nebolo dopriate. Postupne ľudia zabúdajú na to, čo sa udialo. Nechcem však spomínať len na zlo, ktoré sa tu udialo, ale aj na ľudí, ktorí sa snažili zlo eliminovať a pomáhať prenasledovaným.“ Časť ľudí pomáhala, no druhá ich nahlasovala a dopomáhala k vyhladzovaniu. Pán Welward toto konanie nazval bezohľadným, nehumánnym a neetickým. „Nebrali nás ako ľudí,“ vysvetlil.

Skonštatoval, že má dnes pocit, akoby prestali platiť zákony. „Keď vidím, že sa obnovujú názvy ulíc po bývalom prezidentovi Tisovi, tu v Štiavnici, kde som vyrastal, sa inštalovali pamätné tabule bývalému veliteľovi Hlinkovej gardy, ktorý bol odsúdený na jedenásť rokov väzby. A teraz sa mu postavili pamätníky. Ale zmizli. Vidím, čo sa deje vo svete. Vidím, čo sa deje v blízkosti hraníc. Vidím nešťastie detí a všetkých ľudí, ktorí to prežívajú, preto je potrebné, aby sme boli ľudskí, spravodliví, ohľaduplní a snažili sa pomôcť ľuďom, ktorí sú prenasledovaní.“ Na záver poďakoval za spoluúčasť.

Ďalší príhovor, ktorý zaznel z nahrávky, bol príhovor emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorý priznal, že mal vždy rád históriu. Na pozadí filozofie, náboženstva a histórie sledoval ľudské osudy. „Uvedomil som si, aký je náš život a naše vzťahy, aké sú krehké. V ľuďoch zvíťazila zloba a chamtivosť. To je pre mňa varovaním, že nikdy nie sme v bezpečí sami pred sebou. Treba si to pripomínať, lebo sú to reálne veci života.“

Na základe toho, čo si o holokauste naštudoval, sa naučil nesúdiť ľudí podľa toho, čo sa o nich hovorí. „Chcel by som pripomenúť, aby sme boli opatrní. Čo druhým urobíme, vráti sa nám v nejakej inej podobe. Ľudia nemôžu byť šťastní, keď druhých robia nešťastnými.“ Podľa jeho slov je to základné morálne pravidlo. Predsa, čo nechceš, aby robili druhí tebe, nerob ani ty im. „Nie je to až také ťažké. Stačí sa len vyhnúť každej vnútornej zlomyseľnosti. Tam to začína,“ uzavrel s dodatkom, že každý bez ohľadu na rasu má právo na život so svojou dôstojnosťou a túžbou.

Nasledovala modlitba Kadiš v podaní rabína M. B. Kapustina.

Po príhovoroch a modlitbe nasledovalo čítanie mien Trenčanov, ktorí sa už z koncentračných táborov nevrátili. Mená čítali primátor mesta Richard Rybníček, zborový farár evanjelickej cirkvi v Trenčíne Jaroslav Jurko, farár gréckokatolíckej cirkvi v Trenčíne Igor Cingeľ, Janka Poláková z literárneho klubu Omega, Anton Šulík, divadelný režisér a herec, Natália Vangelová a Adam Tombolka, žiaci Základnej umeleckej školy Karola Pádivého.

Štát Izrael každoročne udeľuje ľuďom židovského pôvodu, ktorí prispeli k záchrane Židov ocenenie Spravodliví medzi národmi. Štyridsať takýchto mien v piatok prečítali Oľga Hodálová, predsedníčka židovskej náboženskej obce v Trenčíne a podpredsedníčka ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR, Slávka Žilinčanová, Oľga Rumanovská a Karol Šlesinger.

Mená 30 záchrancov, ktorí doposiaľ neboli ocenení vyznamenaním, zazneli z úst Jána Hanáka, Igora Barátha a Stanislava Trošku, zástupcu Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem na Slovensku.

Na záver zahrala speváčka a hudobníčka arménskeho pôvodu Karin Sarkisian.

Odkaz rodiny Klementovcov, vďaka ktorej sa uskutočnili prvé tri ročníky čítania mien obetí holokaustu, znie: Na žiadnu obeť ľudskej zlovôle nezabúdame. Toto podujatie chce byť dôkazom, že historická pamäť nedovolí návrat zla nikde na Slovensku.