Píše hororové príbehy z reálnych lokalít Považia. Na čom aktuálne pracuje úspešný autor Ivan Kučera?

TRENČÍN – Ivan Kučera, v našich končinách známy ako hororový autor, recenzent a tvorca tematických článkov o filmoch, seriáloch, knihách a komiksoch, napísal už tisíce článkov. Dej jeho príbehov sa väčšinou odohráva na Považí.

Jeho poviedková činnosť načas vyvrcholila v roku 2016 v zbierke s názvom Obchádza nás temnota. V rokoch 2013 a 2014 publikoval v rámci selfpublishingu e-booky Kozí ľudia a Lesy. Dej desivých príbehov umiestňuje do reálne existujúcich lokalít západného Slovenska. Je držiteľom Ceny Béla 2011 za najlepšiu hororovú poviedku roka (Prasa). Jej románové spracovanie, obohatené o množstvo nových motívov, postáv a dejových liniek však nebolo Kučerovým finálnym dielom. Nedávno mu vyšli ďalšie poviedky. Čo nám o nich prezradil a čo ďalšie pre svojich čitateľov pripravuje?

Ako sa vaše poviedky dostali do zborníkov Slovensko Fantastické a Krvavé Považie?

Zjednodušene povedané, oslovili ma. Slovensko Fantastické je štvrtým dielom monumentálnej knižnej série. Poviedky mi vyšli v jednotke a trojke, čiže štvorka bola tak trochu samozrejmosť, hoc v tomto biznise si človek nemôže byť ničím istý (smiech).

Slovensko Fantastické je niečo, čo na Slovensku azda ešte nebolo. Môžete si ho kúpiť „len“ ako knižku s poviedkami napríklad od Juraja Červenáka či Alexandry Pavelkovej, ale ak si priplatíte, dostanete exkluzívne ku každej knihe ešte zberateľskú magnetku a niekoľkohodinové CD a USB, kde jednotlivé poviedky narozprávali slovenskí herci. Moju narozprával Peter Sklár alias starosta z Hornej Dolnej. K celému projektu bola mimochodom zložená pôvodná hudba.

Čo sa týka antológie Krvavé Považie, tú vydalo vydavateľstvo Hydra, ktoré mi pred pár rokmi vydalo zbierku hororových poviedok Obchádza nás temnota. Náš trh je veľmi malý, dá sa povedať, že po pár rokoch každý pozná každého. Aj tak ma ale neprestáva fascinovať, že hororový žáner je stále ako keby na okraji záujmu. Pritom náš a český trh majú spolu povedzme pätnásť miliónov potenciálnych kupcov. V realite je však nejeden raz problém nájsť k nejakej hororovej knihe aspoň pár stoviek kupujúcich.

O čom sú vaše posledné poviedky?

V Krvavom Považí mám poviedku Dvere. Celá antológia je atraktívna pre čitateľov vášho periodika, keďže podmienkou pre prijatie poviedky bolo, samozrejme, okrem kvality, aby autor žil alebo pochádzal z Považia a dej jeho poviedky musel byť umiestnený na Považie. Dvere sa odohrávajú v okrajovej štvrti Nového Mesta nad Váhom, miestni ju poznajú pod názvom Samoty. Strávil som v nej viac ako polovicu života. Nebudem spoilerovať (spoiler – informácia, ktorá prezrádza kľúčovú časť deja, pozn. red.), len dodám, že je o hodinovom manželovi, ktorý prichádza do divného domu na fušku, a tu sa odohrajú veci, ktoré majú ďaleko k romantike, sme predsa v horore.

V projekte Slovensko Fantastické mi vyšla poviedka Zlá Pláž. Dej som atypicky umiestnil do Francúzskej Polynézie, čo výnimočne s Trenčianskym krajom nemá nič spoločné. Ale hrdinami sú manželia, Slováci. Čoskoro zistia, že na opustenom exotickom ostrove možno nie sú až tak sami, ako predpokladali.

Bude nejaká zo spomínaných poviedok základom pre väčšie prozaické dielo?

Ako sa hovorí, ak chceš rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch. Poviedka Dvere sa mierne ošuchuje o mestský mýtus Obrogoda z Pustatín, ktorý som okrajovo rozpracoval už v mojej staršej poviedke Mama, taktiež umiestnenej do Nového Mesta nad Váhom. Tieto udalosti spolu teoreticky až tak nesúvisia, ale zároveň predstavujú červenú niť, ktorej koniec vedie na rovnaké miesto a tým je drsný hororový triler Sekta, na ktorom pracujem od roku 2016.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu poviedky Zlá Pláž?

Od detstva zbožňujem Tahiti a okolie, takže bola otázka času, kedy niečo také napíšem. Lákala ma predstava rozprávať o exotickom prostredí z pohľadu Slovákov.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu poviedky Dvere?

Čo sa poviedky Dvere týka, tam ma dlhodobo fascinuje, akého zla sú ľudia schopní. Nejeden raz vidíme aj v mediálne známych prípadoch, že sa beštiálne trestné činy odohrávajú – dá sa povedať medzi ľuďmi – v bytoch a domoch, len pár sekúnd od pomoci, v susednom byte alebo dome cez ulicu. Okrem toho pracujem s istým hororovým fenoménom, ktorý považujem za fakt desivý a zlovestný, ale nebudem prezrádzať detaily. Snáď len dodám, že sa objavuje často v rozprávkach, v nich však stratil ostré hrany. No pre našich prapredkov sa jednalo o vskutku desivé bytosti. Chcem, aby ľudia opäť mali nepríjemné pocity, keď o nich budú čítať.

Čo ďalšie pre svojich čitateľov najbližšie pripravujete?

Priebežne pracujem na približne desiatich knihách a podobnom množstve poviedok. Najbližšie k vydaniu má asi moja spoločná poviedka s českým spisovateľom Miroslavom Pechom.

Fanúšikovia hororu, máte sa na čo tešiť.