Foto: Skvelý nápad. Nadšenci aj profesionáli rekonštruujú hrad pôvodnými technikami 

UHROVSKÉ PODHRADIE – Tradičné techniky opracovania kameňa a ich využitie pri reštaurovaní kamenných prvkov torzálnej architektúry boli hlavnou témou trojdňového workshopu na hrade Uhrovec.

Hrad Uhrovec ako jedinečný objekt v Trenčianskom kraji prispieva k rozvoju poznania pôvodných postupov aj organizovaním série remeselno-pamiatkárskych workshopov, informoval predseda občianskeho združenia hrad Uhrovec Vladimír Žuffa.

„Nadšenci precíznej pamiatkovej obnovy si pod odborným vedením dvoch lektorov Dušana Koniara a Jakuba Hubu vyskúšali historické spôsoby ručného opracovania kameňa, od surového bloku až po tvorbu finálnej profilácie,“ uviedol v druhý deň remeselného workshopu Žuffa.

Mohlo by vás zaujímať

ŠportTrenčianka sa vrátila po zdravotných komplikáciách na súťažné pódium, čaká ju svetový šampionát

„Pracujeme s rovnakým typom pieskovca, aký bol pôvodne použitý na pamiatke, s blokmi vyťaženými v historickom kameňolome,“ povedal jeden z vedúcich workshopu Jakub Huba z Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Ide o lokálny pieskovec, o ktorom zistili s pomocou petrografického rozboru, že ho použili pri prestavbe hradu, hlavne v jeho renesančnej etape. „Ako vidíte, pracujeme zásadne ručne. Ide o to, že výsledná stopa je úplne iná, ako keby sme to opracovávali strojovo. Keď to urobíme ručne pôvodnými postupmi, je to vidieť,“ prízvukoval reštaurátor.

Zároveň podotkol, že ukážkovú obnovu realizujú aj pri murovaní a prácach s drevom, čím dodržiavajú štandard ručnej práce aj v týchto aspektoch.

„Používame zásadne náradie, o ktorom vieme, že sa používalo pri stavbe hradu. Historicky teda rôzne typy ručných dlát, sekáčov, špicplošinu, prípadne niektoré nástroje použijeme iba ukážkovo, lebo presný spôsob prác s ním už nie je dokonale poznaný – nevieme úplne, ako sa s tým pracovalo,“ ozrejmil Huba.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárS Dankom ešte budú problémy

Výsledný produkt workshopu podľa jeho slov použijú priamo na pamiatke v rámci reštaurovania neskoro gotického krížového okna. „Sekáme vlastne ten kríž, ktorý tam chýba. Máme analógiu, máme odtlačok priamo v tom okne, vieme presne, aký profil to malo zo zachovaného fragmentu,“ uzavrel.

„Záchrana pamiatky nie je len atrakcia či romantický únik z reality, ale aj vzdelávanie a prenos skúseností naprieč storočiami, zachovávanie nehmotného kultúrneho dedičstva,“ doplnil Vladimír Žuffa.