Skončil v truhle, ale prežil. S čím sa dubnický Hamlet musel ešte vysporiadať?

DUBNICA NAD VÁHOM – S 25-ročným činoherným hercom Samuelom Teicherom, ktorý pochádza z Dubnice n. V. a má vyštudovanú Vysokú školu múzických umení v Bratislave, sme sa v prvej časti rozhovoru porozprávali o premiére inscenácie Hamlet: Age of hope, kde stvárnil jednu z hlavných postáv – Hamleta.

Premiéra tejto hry bola koncom apríla v bratislavskom Štúdiu 12. V čom je toto predstavenie iné ako Shakespearova klasika?

V podstate vo všetkom, nakoľko nejde o klasickú adaptáciu pôvodného Shakespearovského textu. Náš Hamlet je úplne odlišný, bojuje s celkom novými problémami, ktoré prináša súčasný moderný, technologický svet. Nie nadarmo sa hra nazýva Hamlet – Age of hope, v preklade Hamlet – Vek nádeje.

Nevie sa zmieriť so svojím osudom, nevie prijať zákonitosti prírody, a preto sa chopí šance na zmenu, aj keď neľudskú. Je to hra o láske, nenávisti, vnútornom boji, ktorý v sebe vedie nejeden z nás. Divák tam, samozrejme, dokáže nájsť aj paralely so súčasným politickým dianím na Slovensku.

Aký máš pocit z tejto hry?

Inscenáciu si veľmi užívam, no zároveň je to pre mňa obrovská výzva, už len z toho dôvodu, že sme na javisku celý čas len dvaja herci: ja a moja herecká kolegyňa Veronika Meszárosová. Okrem iného však máme na scéne aj truhlu, v ktorej obaja strávime počas predstavenia určitý čas a s tým sme sa tiež museli nejakým spôsobom vysporiadať.

Chvalabohu nemám strach zo stiesnených priestorov bez prístupu vzduchu, lebo netuším, ako by som to dal. Na premiére sa nám stali aj rôzne nepríjemnosti, kedy sme museli byť naozaj veľmi sústredení, aby sme predstavenie odohrali do konca.

Čo sa stalo?

Hra začína vážne, je tam veľmi intímna atmosféra, Hamlet prežíva stratu svojej najbližšej osoby a v tom zazvoní z publika mobil. Nie raz. A druhýkrát s hlasovým sprievodom umelej inteligencie: “Vo-lá vám Mar-két-ka.” Smiech publika. Atmosféra v háji. Vznikla naozaj vtipná situácia, s ktorou sa ako herci musíme len zmieriť a hrať ďalej. Môže sa to stať každému z nás. Mali by sme si však dávať pozor na to, aby sme mali počas predstavenia stíšené zvonenia a nenarušili tak umelecký zážitok ostatným.

Ako sa ti skúšala táto hra?

Skúšobný proces bol veľmi príjemný. Mám rád, keď sme v tvorivom tíme všetci na jednej vlne, keď si dokážeme povedať čokoľvek, či už konštruktívnu kritiku alebo pochvalu. A čo je najdôležitejšie, že sa dokážeme navzájom počúvať a rešpektovať každého názor. Myslím si, že je to v dnešnej dobe veľmi vzácne.

Kedy opäť budete hrať Hamleta?

V tejto divadelnej sezóne už Hamleta hrať nebudeme, posledná repríza bola v tomto mesiaci. No verím, že od septembra sa v Štúdiu 12 uvidíme opäť.

(sledujte nás, pokračovanie rozhovoru nabudúce)