Z histórie mesta: Prečo si ľudia chodili ku katovi po údy trestancov? Poznáme mená a cenník trenčianskych „nočných lekárov"

TRENČÍN – Kat viedol neobyčajný život. Mal svoju ochranku a spával v žalári. V rubrike Z histórie mesta nám život kata opäť priblíži Vladimír Pinďák, historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Minule ste spomínali, že kat bol v spoločnosti neobľúbený až obávaný. No ľudia ho vyhľadávali, keď trpeli špecifickými chorobami. Kedy ho navštevovali?

Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že kat pri mučení získal nadpriemerné vedomosti z anatómie, ľudia mu prisudzovali priam zázračné liečiteľské schopnosti. Aj keď kata na verejnosti miestni odcudzovali, nejeden pocestný po nociach tajne kata navštívil. S pohlavnou chorobou by ste k miestnemu lekárovi asi nešli, na druhý deň by o vás vedelo celé mesto! Navyše kat si privyrábal predajom prírodných liekov a „magických predmetov“.

U kata si miestni vedeli zadovážiť drevo či povraz zo šibenice, ľudskú krv, vlasy, odev, dokonca údy potrestaných. Verili, že tieto artefakty im prinesú šťastie. V krvi a údoch odsúdeného podľa nich ešte prúdila životná energia. Pred smrťou mal nebožtík právo vyznať sa z hriechov a obrátiť sa k Bohu. Ľudia mali preto pocit, že tieto predmety sú požehnané, slúžili im ako amulety.

Nie každé mesto malo svojho kata, preto si ho požičiavali. Ako cestoval a kde mohol byť ubytovaný?

Mestá platili za zapožičanie kata vysoké cifry. Bratislava kata v 18. storočí prenajímala za 32 zlatých a počas ciest mu zapožičiavala „ochranku“. Kat si pýtal príplatok aj za prevážanie mučiacich nástrojov, ktoré používal pri výkone svojho remesla.

Problematické bolo jeho ubytovanie, v hostinci ani v meštianskom dome ho ubytovať nechceli. Preto prespával v miestnom žalári. Okrem odsekávania hláv a mučenia, sa spolu so šarhom podieľal na odpratávaní zdochlín z ciest, spaľoval telá nájdených utopencov a samovrahov, čistil kanály či mestské záchody. Tieto práce ho opäť degradovali v očiach tunajších mešťanov.

Poznáme mená katov z Trenčianskeho regiónu?

Známi kati z nášho regiónu boli Stanislav Chrbinský, popravený v roku 1596 (obvinený z cudzoložstva a vykrádania kostolných pokladničiek), Ján Ostrovský, zeman z Ivanoviec, skonal v roku 1683 počas bitky o Nové Zámky, Matej Roško, kat z druhej polovice 17. storočia.

Čo všetko v rámci svojho remesla musel vedieť kat zvládnuť?

Okrem fyzickej sily musel vynikať silnou osobnosťou. Kládli naňho veľkú psychickú záťaž. Tiež musel ovládať všetky stupne mučenia, musel vedieť odseknúť ruky a prsty, odrezať nos a uši, žeravými kliešťami odštipnúť časti tela a vypáliť znamenie na tvár.

Obesenie tiež nie je jednoduchá záležitosť, odseknúť hlavu mečom, rozdrviť kosti kolesom, rozsekať človeka na kusy… Obecenstvo predsa očakávalo dobre odvedenú popravu. Ak kat s odsúdeným zaobchádzal nespravodlivo, dav sa mohol postaviť na stranu odsúdeného a svoju nespokojnosť mu mohol dať veľmi ľahko pocítiť.

Mohol kat pre psychický tlak alebo výčitky remeslo opustiť a žiť ľahší život?

V histórii boli kati, ktorí v domnienke očistenia svojej osoby zanechali remeslo a podnikli kajúcu púť do Ríma. S novým zamestnaním ho mohla nejaká komunita prijať a mal tak možnosť pokojne dožiť.