Peter Kaščák otvorene: Čo ho fascinuje na gynekológii a čomu sa chcel pôvodne venovať?

TRENČÍN – Primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne Peter Kaščák nám porozprával o svojej ceste od všeobecného lekárstva po gynekológiu, o vysokej kvalite jeho oddelenia, výhodách prirodzených pôrodov, riziku domácich pôrodov, ale aj o nepríjemnej stránke jeho povolania.

Obľúbený lekár pracuje v trenčianskej nemocnici od roku 1994. Za svoju 29-ročnú prax vybudoval moderné pôrodné sály aj oddelenie šestonedelia. Je členom viacerých významných odborných spoločností a komisií.

Klinike pod jeho vedením udelili certifikát od najdôležitejšej odbornej onkogynekologickej spoločnosti v Európe – European Society of Gynaecological Oncology, ktorý zaradil trenčiansku kliniku v oblasti liečby rakoviny tela maternice medzi elitné certifikované pracoviská na svete.

V rozhovore pre Trenčiansky Štandard prezradil okrem iného aj to, čím chcel byť ako malý chlapec.

Prečo ste sa stali lekárom?

Vyrastal som v zdravotníckej rodine. Otec je lekár, mama celý život pracovala v nemocnici na biochémii ako laborantka. Otec mal veľmi veľa priateľov lekárov, ktorí nás často navštevovali, čiže to malo určite na mňa vplyv. Je však pravda, že sme traja bratia a lekárom som sa stal iba ja. Na základnej škole som chcel byť niečím úplne iným, ale už na gymnáziu sa tá túžba alebo vôľa vo mne vzbudila a vedel som, že chcem ísť študovať medicínu.

Čím ste chceli byť na základnej škole?

Lesník. Veľmi veľa sme chodili do prírody a bol som fascinovaný týmito vecami. Nikdy som nebol orientovaný technicky, vždy som bol orientovaný skôr na humanitné a prírodné vedy.

Z množstva medicínskych odborov ste si vybrali gynekológiu. Prečo?

Od gymnázia som si myslel, že budem internistom ako môj otec. Otec je internista gastroenterológ, takže som k tomu aj ja prirodzene inklinoval. Svoju budúcnosť som videl na internom oddelení v Trenčíne. Aj spolužiaci na medicíne ma od začiatku brali ako budúceho internistu.

Keď končíte školu, musíte si nájsť miesto. Na internom oddelení v Trenčíne ani blízkom okolí nebolo miesto a ja som nechcel ísť robiť do hocijakej nemocnice. Hľadal som si miesto vo veľkých nemocniciach, prípadne fakultných. V tom čase však z trenčianskej gynekológie odišli naraz traja alebo štyria lekári a akútne potrebovali nových. Vtedajší riaditeľ nemocnice ma presviedčal, aby som nastúpil na gynekológiu. A keďže v gynekológii je kus internej medicíny, endokrinológie (liečba neplodnosti je veľmi závislá na hormonálnej liečbe), zápalových procesov, chirurgie, diagnostiky, pôrodníctva atď., tak sa mi jeho nápad celkom zapáčil. Súčasťou gynekológie je, samozrejme, pôrodníctvo, ktoré je krásnym odborom, veď privádzate na svet deti.

V gynekológii si vie nájsť miesto človek jednak manuálne zručný, ale aj „vedátor“. Chcel som ostať v Trenčíne, mal som rôzne záujmy, vzhľadom na ktoré som až tak veľmi inam odísť nechcel, a tak som prikývol.

Internisti hovoria, že interna je kráľovná medicíny, ale pre mňa je dnes gynekológia a pôrodníctvo jednoznačne najkrajší odbor medicíny.

V rôznych rebríčkoch vychádza Gynekologicko-pôrodnícka klinika vo FNTN pod vaším vedením ako najlepšie gynekologické oddelenie na Slovensku. Čomu vďačíte za tento úspech?

Neberiem to ako súťaž a podotýkam, že objektívne určiť, kto je v medicíne najlepší, sa nedá.

Rebríčky sa robili na základe spokojnosti rodičiek, vybavenia, odborných výsledkov. Vždy sme dopadli výborne. Vysoká kvalita je tu dlhodobo garantovaná, no musíte mať aj šťastie na kolektív a podporu vedenia nemocnice. Medicína nie je len to, ako porodiť dieťa, ale aj v akom prostredí ho privediete na svet, aké máte technické vybavenie, dostupnosť… Musíte mať aj šťastie, ktoré som ja mal.

V mnohých nemocniciach sa mladí lekári sťažujú na to, že im vedenie nemocnice či oddelenia neumožní spraviť potrebné zmeny. Ja som tento problém nemal. A tiež som sa stal primárom vo veľmi mladom veku, keď som mal ešte dostatok odhodlania a entuziazmu. S kolegami sme chodili po svete a zmeny, ktoré sme videli v zahraničí, sme priniesli aj do Trenčína a rozvíjali ich v našich podmienkach.

Naša pôrodnica nemala vždy úplne ideálne meno, no postupne sme z nej spravili pôrodnicu, do ktorej rodičky chodia rady. A hoci sa aj u nás dejú komplikácie a nie každý odchádza spokojný, tak spätne, keď sa pozrieme na naše konanie, môžeme s čistým svedomím pozrieť rodičom do očí. Medicínu robíme na úrovni dnešnej doby. Postupujeme odborne a snažíme sa o humanizáciu – aby mala žena aj so svojím partnerom, pokiaľ sa dá, z pôrodu príjemný zážitok.

Dnes sa hovorí o zážitkovom pôrodníctve, samozrejme, nie vždy to tak je. Pokiaľ pôrod prebieha hladko a samovoľne, netreba doňho veľmi zasahovať.

Spomínali ste zmeny, ktoré ste do Trenčína priniesli. Môžete ich špecifikovať?

Už len to, ako vyzerá naša pôrodná sála. V roku 2005 sme prebudovali trakty pôrodných sál – boxov, kam rodička príde a pobudne tam od začiatku pôrodu až do prekladu na oddelenie šestonedelia. Ženy majú garantovanú intimitu. Prerobili sme to tu zásadne a veľkoryso. Boxy sú farebné, nevyzerajú ako bežné sterilné nemocničné priestory. Následne sme prerobili oddelenie šestonedelia – máme len jednolôžkové a dvojlôžkové izby (pre súkromie). V iných nemocniciach nájdete aj troj- až štvorlôžkové izby.

Ako to, že sa vám podarilo zrekonštruovať pôrodné sály aj oddelenie šestonedelia pred viac ako 15 rokmi a ostatným primárom sa ich oddelenia zrekonštruovať do dnešného dňa nepodarilo?

To je otázka na tých ostatných (smiech). Musíte to veľmi chcieť, musíte o tom veľmi veľa hovoriť. Bolo to v období, keď pôrodné sály začali prerábať malé nemocnice. Rodičky ich začali vyhľadávať, lebo sa im páčilo ich prostredie. Prerábali sa aj banky, otvárali sa obchodné centrá – všetky vyzerali novo – a nemocnice vyzerali ako miesta, kam chodíte ochorieť, nie liečiť sa. Bolo to šedivé a v zásade nedôstojné prostredie. Veľké nemocnice do týchto prerábok nechceli ísť, lebo si povedali, že oni robia tú „veľkú“ medicínu a prostredie je druhoradé. Namietal som, aby sme malé nemocnice za toto konanie nekritizovali a aby sme sami prerobili naše sály. Nepozerajme sa na tých, ktorí robia dobré zmeny s dešpektom, ale berme si z nich príklad.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch. Stále sa držíte na vrchu rebríčkov.

Nemôžete byť spokojní s tým, že už ste najlepší. Aj ostatní idú dopredu, preto sa musíte naďalej zlepšovať. Stále rozmýšľam nad tým, čo zlepšiť, ako to urobiť…

Nedávno sme uverejnili článok o novom laseri, ktorý ste zakúpili na vaše oddelenie. Slúži na operovanie endometriózy. Ste jediné pracovisko na Slovensku, ktoré ním disponuje?

Túto špičkovú metódu sme sa boli učiť v Taliansku na jednom pokrokovom pracovisku a boli tam aj kolegovia z ďalších dvoch slovenských nemocníc, ale neviem, či už majú kúpený laser. No nie každá endometrióza musí byť operovaná laserom. A to, že nemáte laser, neznamená, že nemôžete kvalitne operovať endometriózu. Aj bez neho sa dá robiť špičková operatíva. U mladých žien je to však šetrnejšia metóda, šetrí zdravé tkanivo vaječníkov.

Často sa stáva, že k nám príde žena s požiadavkou operácie endometriózy, lebo vie, že máme laser. Musíme jej vysvetliť, že skutočnosť, že ho máme, neznamená, že ho aj použijeme. Nepotrebuje ho každá pacientka. Samozrejme, keď je potrebný, je k dispozícii 24 hodín denne.

Na Slovensku je dlhodobý problém s nedostatkom personálu. Týka sa snáď všetkých nemocníc – väčšiny ich oddelení. Aký stav je aktuálne u vás?

Našťastie, máme dostatok lekárov. V histórii nášho oddelenia tu dnes pracuje najviac lekárov. Problém máme s nedostatkom sestier a pôrodných asistentiek. Nedostatok nemáme len na Slovensku, ale v celej Európe. Ten nedostatok zatiaľ nie je natoľko akútny, aby sme neboli schopní poskytovať správnu zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. Našťastie sme nemuseli nikdy pristúpiť k redukcii starostlivosti, ale je pravda, že mnohé sestry majú nadčasy. Rady by si oddýchli. Mnohé pracujú na znížený úväzok.

Koľko sestier máte aktuálne na oddelení?

Myslím si, že okolo 60.

A koľko by ste potrebovali?

70.

Je o vás známe, že ste zástanca prirodzených pôrodov. Čo rodičky s imunitnými chorobami, onkologické pacientky alebo epileptičky?

Všetci, čo to myslia s pôrodníctvom vážne, vedia, že pre dieťa niet lepšieho štartu do života, ako je spontánny pôrod. Prechod pôrodnými cestami, skutočnosť, že pôrod začne sám, je vec, ktorá sa nedá ničím nahradiť. V Trenčíne máme 18 percent pôrodov realizovaných cisárskym rezom, čiže každý piaty, šiesty pôrod skončí zo zdravotných dôvodov touto cestou. Na porovnanie, s obdivom sa pozeráme na severské krajiny, ktoré majú najlepšie výsledky v perinatológii či už v Európe alebo na svete a tam celé krajiny majú 16 až 20 percent pôrodov realizovaných cisárskym rezom. Sú to krajiny s najlepšou zdravotnou starostlivosťou a majú rovnaké čísla ako my.

A čo pacientky napríklad so sklerózou multiplex? Môžu rodiť prirodzene?

Áno.

Aj to odporúčate?

Áno. Je však potrebné rozhodovať individuálne. Skleróza multiplex, onkologické ochorenia, epilepsia… nie sú indikácie na cisársky rez, ale u konkrétnej ženy individuálne zohľadníme jej zdravotnú minulosť, priebeh aktuálnej tehotnosti, zdravotný stav plodu a až na základe všetkých týchto faktorov rozhodneme, či žena môže spontánne porodiť.

Čo si myslíte o domácich pôrodoch?

80 percent prirodzených pôrodov je v podstate bezproblémových. Pokojne by ich rodičky zvládli doma. Problém je v tom, že vy neviete, ktorých je tých 80 percent a ktorých ostávajúcich 20 percent. V 5 percentách dokonca nastane vážne ohrozenie zdravia a života dieťaťa alebo ženy a v dnešnej dobe sa tomu v nemocnici dá predísť.

Viete, koľko detí ste odrodili?

Bude to v tisícoch.

Posledné roky viac operujem ako rodím, no stále som pôrodom fascinovaný a mám radosť, keď pôrod prebehne hladko. Moja práca je zároveň mojím poslaním.

Dnes to už našťastie nie je bežné, no vo výnimočných prípadoch sa stane, že žena počas pôrodu zomrie. Čo hovoria štatistiky?

Na Slovensku v tehotnosti a v súvislosti s pôrodom zomrie asi 10 žien ročne. Je to tak zriedkavá udalosť, že každá z nich je podrobená dôkladným analýzam. Vždy sa hľadá vinník, väčšinou sa prstom ukáže na pôrodníka. V absolútnej väčšine prípadov sa však jedná o prípady, ktoré sú nezvratné.