Presne ako za Mečiara, čistky na všetkých úradoch

Viete, kedy majú v tlačiarňach naprieč celým Slovenskom najviac práce? Určite pred voľbami, keď sa tlačia najrôznejšie letáky, volebné noviny či iné tlačoviny propagujúce v prevažnej väčšine tváre a občas aj vlastné myšlienky kandidátov. Nemenej roboty však tlačiarov čaká bezprostredne po voľbách, keď im prichádzajú objednávky na tlač nových vizitiek. Zmena vládnej moci totiž prináša aj personálne výmeny na najvyšších miestach najrôznejších úradov a inštitúcií.

Okolo niektorých sa robí veľké haló, iné prebehnú v tichosti. O niektorých výmenách sa verejnosť z médií dozvie, ale o mnohých ani novinári nemajú potuchy. V drvivej väčšine prípadov sa totiž vedúce miesta v štátnej správe obsadzujú bez výberových konaní, a teda aj bez akejkoľvek propagácie.

A kým za Mečiara mali rozhodovacie právomoci v rukách miestni politici združení v takzvaných akčných päťkách, teraz je situácia podobná a koaličná zmluva hovorí o krajských a okresných koaličných radách.

Keď pred štyrmi rokmi prevzali moc do rúk Matovič a spol., regionálnych „smerákov“ nechali sedieť na svojich stoličkách ešte takmer pol roka. Určite bola jedným z dôvodov meškania výmeny na vedúcich postoch okresných úradov covidová pandémia, ale aj aspoň drobná snaha robiť veci inak.

Igor Matovič vtedy dokonca nechal vytvoriť špeciálnu webovú stránku prednostovia.sk, kde sa verejnosť mohla vyjadrovať k nominantom na pozície prednostov.

Aktuálna povolebná výmena bola podstatne rýchlejšia. Ešte pred Vianocami vláda schvaľovala v jednom väčšom balíku prednostovské výmeny v podstatnej väčšine okresov na Slovensku. Postupne došlo aj na ostatných funkcionárov v prednostovských kreslách.

Pred pár dňami sa napríklad porúčal žilinský prednosta Kamil Ruman. Až mal človek pocit, že ak by nevystupoval pred kamerami a nemusel vysvetľovať závery krízového štábu k zosuvu svahu pod Strečnom, tak by sa na jeho „povinnú“ výmenu aj zabudlo.

Popri okresných prednostoch však máme v regiónoch aj veľa ďalších riaditeľských funkcií, na získanie ktorých úspech v konkurze nepotrebujete. Takými sú napríklad riaditeľské miesta na úradoch práce. Tie sú príkladom toho, že o odpolitizovaní štátnej správy môžeme na Slovensku len snívať.

Veď 16 zo 46 riaditeľov a riaditeliek úradov práce na Slovensku sa vlani v septembri stretlo na rovnakej kandidátnej listine. Ministerstvo práce malo vtedy pod palcom hnutie Sme rodina. Neúspechom vo voľbách si podpísali svoj profesný ortieľ.

Pri hľadaní ich nástupcov opäť platil bezkonkurzný systém „našich“ ľudí. Dva príklady z nášho regiónu. V Trenčíne vystriedal Borisa Ilkywa viacnásobný poslanecký kandidát za Smer Mário Zajac. V Novom Meste nad Váhom zasa nahradila Romana Vajaša Michaela Štefanovičová, angažujúca sa v Hlase.

Nuž čo poviete, tisíc vizitiek na najbližšie štyri roky by novým riaditeľom a prednostom mohlo stačiť? A možno budú objednávky štedrejšie, veď to nebudú platiť zo svojho.