Jarné vyháňanie oviec na pastviny

Salaš nad Beckovským hradom je zameraný priamo na chov oviec, výrobu syrov a produktov z ovčieho mlieka.

BECKOV – Na lúkach počuť cvengot ovčích zvoncov. Ovce začínajú vychádzať na pašu. Na salašoch sa začala pastierska sezóna. 

Ovčiarom počasie tohtoročnej sezóny zatiaľ praje. „Prvé vlahy prišli, čo je veľké plus. Paša začala neskoršie rásť, lebo dlho trvala zima a nočné mrazy nedovoľovali, aby tráva narástla. Začali sme preto trochu neskôr pásť, ale už v tomto období to vyzerá byť lepšie,” povedal samostatne hospodáriaci roľník na salaši Beckov Miroslav Cipciar.

Jeho salaš má 55 oviec, na lúkach za Beckovským hradom funguje ôsmy rok. Miroslav Cipciar sa venuje chovu oviec a výrobe produktov z ovčieho mlieka. Ako sám hovorí, nie je to práca pre každého.

„Potrebuje to celého človeka dennodenne, nepoznáte, čo je dovolenka alebo voľný víkend,” približuje Miroslav Cipciar. Problém je podľa neho aj s tým, že veľa ľudí k ovčiarstvu nemá vzťah. „Veľa ľudí to robiť nechce. Som odkázaný robiť všetko sám a ako vládzem, tak robím.”  

Ovce vychádzajú na pašu každé ráno a večer. „Keď sa urobí večerný pôdoj, ovce vychádzajú ešte na pašu a do tmy sa pasú. Tu je také podnebie, je veľmi teplo, cez obed sa pásť nemôžu.”

Kým sa ovce pasú, Cipciar musí odvariť žinčicu, urobiť syry a dať do poriadku veci po celom dni. Náročným obdobím býva koniec januára a začiatok februára, kedy sa ovce začínajú “bahniť”. 

„V noci tu spávam. Mám tu miesto, kde môžem prenocovať, lebo v noci o druhej, o tretej alebo o piatej, kedy pôrody prídu, vtedy sa musia robiť. Človek tu musí byť.”

Podľa vlastných slov nemal v stáde zatiaľ žiadny úhyn v dôsledku pôrodu. „Niekto povie, že príroda sa s tým vyrovná, ale keby sa s tým mala príroda vyrovnať sama, boli by tie straty omnoho väčšie.”

V súčasnosti čelia chovatelia tiež výraznému rastu cien komodít. „Seno, umelé hnojivá, nafta… Sú to nehorázne nárasty a návratnosť je veľmi dlhá a nie je vôbec istá,” poznamenáva Miroslav Cipciar. „Prídu zlé časy, príde suchota a možno namlátim menej ako som zasial.” 

 Prečítajte si rozhovor s bačom Miroslavom Cipciarom z Beckova

Nachádzame sa na salaši nad Beckovským hradom v Beckove. Zameraný sme priamo na chov oviec a výrobu syrov, výrobu produktov z ovčieho mlieka. Stádo má v počte 55 kusov. Tu už fungujem ôsmy rok, ôsmu sezónu začíname teraz dojiť.  

Teraz sme v období po Veľkej noci, začiatok mája, práve odišli jahňatá na veľkonočné stoly a do záhrad na vypásanie záhrad a pozemkov ľudom, ktorí to potrebujú. No a začíname s dojením oviec, aby sa mohla zahájiť výroba syrov a výroba ovčiarskych produktov. Mám tu kamaráta z Brezna, už dôchodcu.

Tak som mu poskytol aj ubytovanie stravu a pomôže mi pri takých drobných veciach, ktoré by som sám nestíhal, alebo proste na ktoré je potrebné dvoch. Tento rok sa ukazuje dobre. Prvé vlahy prišli, čo je veľké plus, ale paša začala neskoršie rásť, lebo dlho trvala zima a nočné mrazy nedovoľovali, aby tá tráva narástla. Takže sme začali aj trošku neskoršie pásť. Ale už v tomto období už to vyzerá byť lepšie, už sa to začína otvárať sezóna a proste tá tráva už začína rásť.

Teraz je päť hodín o pol šiestej večer začíname dojiť, večerný pôdoj. Keď sa urobí večerný pôdoj ovce vychádzajú ešte na pašu do tmy sa pasú, lebo tuná je také podnebie, že je veľmi teplo. Cez obed sa pásť nemôžu len zavčasu ráno alebo neskoršie večer. No a keď sa podoja idú na pašu, do tmy sa pasú, potom sú uzavreté do maštali a ja si za ten čas, kým sú oni na paši, musím urobiť syry, odvary, žinčicu a dať do poriadku veci po celom dni.

Miroslav Cipciar, samostatne hospodáriaci roľník na salaši v Beckove.