Kragujevská vzbura: Komunisti vynaložili veľké úsilie, aby popravených prezentovali ako uvedomelých “protoboľševikov“. Aká bola realita?

TRENČÍN – 8. 6. pred 105 rokmi v Kragujevci popravili vojakov z trenčianskeho pešieho pluku. V minulosti sa konali hromadné spomienkové podujatia, ale dnes téma zaujíma len historikov. Prečo? Naše otázky sa pokúsil zodpovedať historik Ján Vavruš.

Bádaním v archívoch ste získali množstvo nových poznatkov. Dokáže vás vôbec ešte niečo prekvapiť?

Ale samozrejme. Najmä interpretácia. Kragujevská vzbura je typický príklad zneužitia udalosti na manifestáciu vlastných politických cieľov. Komunistický režim vynaložil veľké úsilie, aby popravených prezentoval ako uvedomelých protoboľševikov. Vzburu mali organizovať pod vplyvom Veľkej októbrovej revolúcie. To bola hlavná doktrína a zadanie pre historický výskum. 

Venovali sa tomu „špecialisti“ z ústavu dejín marxismu-leninizmu. A tak to aj dopadlo. Fakty a reálny výskum nikoho nezaujímali. Mierny posun priniesla až Hronského knižka, ale aj tá bola poplatná dobe vzniku. Po zmene režimu sa Hronský vzbure už nevenoval.

Ako to teda vlastne bolo?

Jeden z dôstojníkov, kapitán Beránek, v roku 1922 na vyžiadanie z MNO podal správu, že poprava bola obyčajnou vraždou. Telegrafická správa o potvrdení rozsudku bola odoslaná až po poprave. Odsúdenci nedostali šancu odvolať sa. Posol so správou o udelení milosti prišiel neskoro. Hronský to opísal tak, že to bolo zámerne zinscenované. Myslím si , že ak by cisár o rozsudku včas vedel, žiadna poprava by sa nekonala.

Problém bol aj v tom, že súd mal v rámci štatária len dve možnosti. Odsúdiť na smrť alebo oslobodiť. Počas vyšetrovania málokto predpokladal, že by niekoho reálne aj popravili. Do necelých štyroch hodín od potvrdenia rozsudku boli odsúdenci mŕtvi.

https://trencin.standard.sk/365796/z-historie-mesta-trest-obesenim-mal-potupit-celu-rodinu-viete-preco-trencania-kradli-kusy-mrtvych-tiel

V známom filme vyberali 44 vojakov na popravu odčítaním z radu. Je to pravda?

Kameraman slovenskej televízie Vladimír Dian pred 35 rokmi natočil rozhovor s priamym účastníkom vzbury pánom Chvastekom. On jasne povedal, že film nezopovedá realite. V Kragujevci prebiehalo päť dní vyšetrovanie. Vypovedať sa nikomu nechcelo. Kapitán Spira začal vojakov korumpovať. Každému, kto na druhého pod prísahou niečo trestné povedal, sľúbil dovolenky. Tak vznikli výpovede. Ich nemecká verzia bola použitá pri súdnom pojednávaní. Či boli výpovede vynútené, manipulované alebo objektívne vyhodnotené už nedokážeme po viac ako 100 rokoch posúdiť.

Treba však spomenúť jeden fakt. Medzi dôstojníkmi a vojakmi pluku panoval názor o priamej zodpovednosti kpt. Spiru za popravu. Vnímalo sa to ako veľká krivda. Spiru v decembri 1918 v jednom hoteli spoznali, zatkli a vyšetrovali. Obhajoval sa tým, že na súde bol len tlmočníkom. V skutočnosti však viedol vyšetrovanie a vojakov podnecoval, aby svedčili jeden proti druhému. Spira si dokonca vymyslel, že on sám bol odsúdený Kragujevským súdom zato, že proti vzbúrencom nezakročil. To však nebola pravda. Vyšetrovali ho v Kragujevci pre grobianske správanie voči vojakom. Súd sa v pokračujúcom konaní zaoberal aj otázkou, či práve on nebol príčinou vzbury. Boli len nepriame dôkazy. Spira dostal symbolický trest jeden mesiac. O tom však vyšetrovatelia v Žiline koncom decembra 1918 nič nevedeli a nakoniec ho prepustili.

https://trencin.standard.sk/369067/radnica-planuje-zrekonstruovat-cast-muru-mestskeho-opevnenia