Mamy i deti ju milujú. Vlastnou metódou im radí s výchovou i odplienkovaním

SLOVENSKO – S autorkou projektu Hravo s mackom, špeciálnou a liečebnou pedagogičkou a mamou troch malých chlapcov Zuzanou Polákovou sme sa porozprávali o riešení vzťahov medzi deťmi a rodičmi, dramatoterapii i odplienkovaní.

Skúste v krátkosti našim čitateľom vysvetliť, čo je to dramatoterapia.

Dramatoterapia je expresívna terapia, v ktorej prostredníctvom divadelných činností dokážeme prehrávať svoje emócie, vizualizovať ich, lepšie pochopiť rôzne situácie v našom živote. Nejde tu o podávanie hereckého výkonu, lebo divadelné techniky cielene aplikujeme tak, aby človek dokázal nájsť a spoznať svoje ja a svet, v ktorom žije. Milujem ten pocit, keď sa môžeme ,,hrabať vo svojom vnútri“ bezpečne a smieme si problémovú situáciu znovu prehrať, čím získame nadhľad a hravo nájdeme nové riešenie. Osobne život vnímam ako divadelné predstavenie, premiéru.

Najbližšia mi je práca s bábkou. Bábky majú zvláštnu moc, sú naozaj magické, majú v sebe neopísateľné teplo, ktoré dokáže aj v dospelom prebudiť dieťa. Bábka je ochrancom a vytvára bezpečné, milujúce prostredie, v ktorom dieťa smie byť samo sebou.

Ako ste sa dostali k dramatoterapii?

Dramatoterapia ma sprevádza už od narodenia. Ako dva a polročné dieťa som v materskej škole zbožňovala práve literárno-dramatické činnosti. Zbožňovala som, keď nám pani učiteľky čítali rozprávky, pretože som sa vždy stotožnila s hrdinom príbehu a v hlave mi bežal film, kde som si predstavovala celý príbeh. Viedla ma k tomu aj moja mama, ktorá každý večer pred spaním budovala môj vzťah k príbehom. Vo veľmi skorom veku som začala združovať deti z našej ulice, pripravovali sme spolu kultúrny program pre rodičov. Rada som v roli „režisérky“ prerábala pri tejto príležitosti rozprávky na divadelné predstavenie, ktoré v sebe nieslo nejaké vyššie posolstvo, odovzdávalo hodnoty, pomenúvalo problémy života rodiny a spoločnosti. Robila som to úplne intuitívne.

Ako žiačka základnej školy som úspešne reprezentovala školu na recitačných a literárnych súťažiach. Za zlomový moment pokladám obdobie, kedy som bola študentkou pedagogickej a kultúrnej akadémie. Najviac som inklinovala k dramatickej výchove.

Prečo zlomový moment?

V treťom ročníku som sa rozhodla urobiť v rámci študentskej odbornej činnosti rozprávkové divadelné predstavenie so zameraním na prevenciu šikany a budovanie inkluzívnej klímy v triede žiakov štvrtého ročníka základnej školy. Nácvik divadelnej hry mal na deti pozitívny vplyv a napokon deti dosiahli zlepšenia vo viacerých oblastiach. Túto prácu som prezentovala na celoslovenskom národnom kole SOČ v Trenčíne a nakoniec bola ocenená a uznaná ministerstvom školstva ako praktická časť mojej maturity. Neskôr, počas štúdia na UK v Bratislave, v odbore liečebná pedagogika, ma zaujali expresívne terapie, teda intervencia prostredníctvom rôznych umeleckých činností ako efektívna metóda práce s klientom. Vtedy som sa ľudsky zblížila s docentkou Katarínou Majzlanovou, ktorá ma učila dramatoterapiu a ktorá patrí k najväčším odborníkom na Slovenku v tejto oblasti.

Počas praxe v treťom ročníku mi predstavila OZ Krídla, združenie pre ľudí so psychiatrickými poruchami, konkrétne s depresiami a schizofréniou. Tam mi ponúkla miesto dramatoterapeutky, nakoľko verila, že dokážem pokračovať v tom, čo sama začala. Zároveň si ma tam pod svoje krídla vzdala Katka Miníchová, uznávaná dramaturgička a scenáristka, na ktorej rozprávkach som vyrastala a ktorá, mimochodom, pochádzala z Trenčína.

Aký má dramatoterapia význam vo výchove dieťaťa?

Treba si uvedomiť, že v dnešnej dobe rodičia s deťmi trávia málo času. Navyše ide o pasívny čas, kedy sa každý venuje svojim aktivitám. Práve bábka vytvára priestor, aby sa dieťa hralo s rodičmi, bolo autentické a skutočne sa mohlo otvoriť a následne ľahšie pomenúvať, čo práve prežíva. Keď pozorujeme detskú hru, vidíme, že dieťa v nej zrkadlí svoj život, poukazuje na to, čo rieši vo svojom vnútri, častokrát môže dôjsť k vyjadreniu problémov, ktoré sa vo výchove nachádzajú. Pre dieťa je hra najprirodzenejším spôsobom komunikácie. Konkrétne personalizovaná bábka macka, ktorá vychádza z princípov arteterapie a dramatoterapie, pomáha dieťaťu pomenovať, spoznať a vyjadriť svoje prežívanie. Je nápomocnou aj pri budovaní hraníc vo výchove, pomáha dieťatku zvládnuť náročné situácie, upokojuje, učí, odovzdáva cenné rady, odľahčí výmenu názorov medzi rodičom a dieťaťom a umožňuje rodičovi pristupovať k sprevádzaniu detí životom hravou formou.

Mamičkám radíte aj s otázkou odplienkovania. Aký je váš tip na rýchle odplienkovanie?

Niečo ako tip na rýchle odplienkovanie neexistuje. Prebehne však rýchlo, ak je dieťa skutočne psychicky aj fyzicky zrelé. Vtedy pokroky vnímame v intervale 3 až 5 dní od začiatku odplienkovania. Kľúčovou je tu trpezlivosť, ide o celoživotnú zmenu, ktorá dieťa bude sprevádzať počas celého života a práve počiatočná skúsenosť je rozhodujúca.

V procese odplienkovania je dobré, ak s dieťaťom rodičia komunikujú jednotne, aby dieťatko rozumelo, čo sa od neho vyžaduje, v opačnom prípade dieťa môže cítiť pocit hanby a viny. Je dôležité dať dieťaťu aj dávku slobody a v určitej miere mu prenechať zodpovednosť za priebeh odplienkovania.

Rodič by mal vyžarovať pokoj a istotu pri sprevádzaní dieťatka na ceste z plienok na nočník. Odplienkovanie by malo prebiehať v domácom prostredí bez akýchkoľvek zmien.

V prvých dňoch nácviku dieťa vyžaduje stopercentnú pozornosť rodiča. Ten sleduje signály, ktorými dieťa komunikuje o svojich vylučovacích potrebách (napr. naťahuje tričko, zamrzne počas hry…), a vďaka tomu dokáže rýchlo reagovať, pomôže mu dostaviť sa na toaletu včas a tým umožní dieťatku zažiť úspech.

Dôležitý je aj výber vhodného nočníka, aby dieťa nerušil pri činnosti, ktorú sa ešte len učí a potrebuje sa na ňu sústrediť. A, samozrejme, kľúčová je efektívna komunikácia rodičov, teda vyhnite sa napríklad otázke: ,,Nechceš ísť na WC?“ (myslím, že odpoveď poznáte).

Kedy je správny čas na odplienkovanie?

V odbornej literatúre sa uvádza, že najčastejším vekom, kedy deti prechádzajú z plienok na nočník, je obdobie okolo 18. až 36. mesiaca života dieťaťa, kedy by deti mali byť fyzicky aj psychicky zrelé. Osobne sa prikláňam k veku okolo druhého roku života, pretože dieťa si dovtedy potrebovalo zautomatizovať pohyby celého tela, napĺňalo si potrebu pohybu a zväčša až po tomto období býva ochotné ísť na nočník a chvíľočku na ňom zotrvať. Je to jeden z predpokladov zvládnutia odplienkovania.

Nie je však rozhodujúci len vek dieťaťa, dôležitejšia je jeho zrelosť, ktorú vieme posúdiť na základe správania sa dieťaťa. Sprevádza členov rodiny počas návštevy toalety a snaží sa do tohto procesu zapájať? Je jeho plienka suchá minimálne 2 až 3 hodiny počas dňa? Skrýva sa pri kakaní a potrebuje súkromie? Sedí a chodí samostatne? Dokáže vyhľadať nočník a samostatne sa obslúžiť? Pri akom úkone potrebuje pomoc rodiča? Skáče znožmo, chodí po schodoch v oboch smeroch a dokáže si vysmrkať nos do vreckovky? Ak ste odpovedali na otázky ,,áno,“ zrejme nastal ten správny čas.

Predstavíte čitateľom svoj projekt Hravo s mackom?

Je to online projekt, ktorý pomáha rodičom vnímať svet detskými očami. Dokážu tak lepšie pochopiť a prijať reakcie či emócie dieťaťa v rozličných situáciách. Vysvetľujem, akým spôsobom rešpektujúco riešiť naše každodenné aj závažnejšie rodičovsko-detské konflikty. Sprevádzam rodičov aj deti týmto obdobím s ľahkosťou a hravosťou, aby materská konečne mohla niesť názov ,,dovolenka“. Záleží mi na tom, aby sme ako rodičia z detí vychovávali nielen milovaných, ale aj samostatných ľudí. V rámci svojho projektu prepájam rôzne prvky expresívnych terapií a prepájam teóriu s praxou.

Aká si myslíte, že ste mama?

Som mama. Jednoducho mama. Taká ako ty. Som supermama s občasnými prehánkami, kedy plačem do vankúša a vyčítam si, či som dosť dobrá. Každá z nás je tou najlepšou mamou pre svoje dieťa. Každá mama sa snaží dať svojim deťom to najlepšie, čo vie, ale niekedy možno nevie, že sa dajú veci robiť aj inak. Snažím sa byť rešpektujúcou mamou, ale aj ja denne pracujem so vzorcami správania, ktoré ovplyvňujú moju osobnosť už od detstva. Neustále sa budem vzdelávať, pracovať na sebe a veriť, že som najlepšou verziou samej seba pre tento deň. No jedno viem isto, s láskou, pochopením, trpezlivosťou a hravosťou v srdci je život krajší.

Máte tri deti a deťom sa venujete aj profesijne. Nemáte niekedy chuť dať si od práce, ktorá sa točí okolo rodičovstva, prestávku?

Táto téma ma naozaj sprevádza celoživotne a beriem ju ako svoje poslanie, takže niekedy sa možno cítim vyčerpaná a vtedy si radšej doprajem oddych a rešpektujem svoje hranice. No neviem sa na to vykašľať, veď to by som už nebola ja… Čo by som robila, ak nie to, čo milujem? Ak cítim vyčerpanie z toho, že pracujem dlho do noci, alebo sa mi nedarí, či nestíham, pomenujem si otvorene, že je to zlý deň, nie zlý život a po každej búrke vyjde slnko.