Veľkonočné zvyky našich predkov: trasenie stromami, pálenka za vajíčka aj rodinná hanba

TRENČÍN – Mnohé tradičné zvyky a obyčaje spojené so sviatkami Veľkej noci poznáme už viac ako dvetisíc rokov. Niektoré z nich prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období slávili obnovenie prírody. Inak tomu nebolo ani v Trenčianskom kraji.

Zvyky viažuce sa k veľkonočnému týždňu mali prevažne očistný charakter, čistil sa príbytok, bielili sa steny, hlinené podlahy sa vymazávali žltkastou hlinou zmiešanou s kravským trusom.

Na Kvetnú nedeľu sa v kostole posväcovali bahniatka a následne pri búrke pálili na ohni, aby do domu neudrel blesk. Taktiež tvorili ochranu pred zlom, chorobami a iným nešťastím.

Z veľkonočných vajíčok praženica

Medzi posledné tri dni pred Veľkou nocou patrí ako prvý Zelený štvrtok. V tento deň sa zaväzovali zvony, ktoré nezvonili až do Zmŕtvychvstania. V niektorých obciach ráno, na obed, večer a taktiež pri pozývaní na svätú omšu nahradil hlas zvonov veľký rapkáč, ktorý museli obsluhovať najmenej dvaja ľudia.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťSAD Trenčín opäť upraví cestovné poriadky, pribudnú aj nové spoje

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, sa ľudia chodili umývať do potoka, aby boli počas celého roka zdraví. Taktiež verili, že umytím v potoku sa uzdravia ranení a chorí. 

Na Bielu sobotu sa v niektorých obciach symbolicky spaľoval Judáš, ako aj zvyšky kostolnej výzdoby. Popolom z nej sa následne dával ľuďom na čelo krížik. V predvečernom čase sa rozväzovali zvony. Ich hlučným a mohutným hlasom sa veriacim dávalo na vedomie, že Kristus vstal z mŕtvych. 

Tento moment rady využili dievčatá a utekali sa umyť vodou z potoka, aby boli pekné a zdravé. Hospodár zase triasol ovocnými stromami. Veril pritom, že bohato zarodia.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorTrenčiansky župan Jaroslav Baška: Bez eurofondov by sme nič nestavali. Raz nás to čaká

Na Veľkonočnú nedeľu chystali dievčatá pre chlapcov rôznofarebné kraslice, ktoré ručne maľovali, lepili, farbili a tak ďalej.

Zvyk oblievania či šibania z Veľkonočného pondelka pretrval až dodnes. Chlapci od skorého rána chodili po dedine s harmonikou a zastavovali sa u dievčat. Ak sa náhodou nezastavili v dome, kde mali dievča, bola to pre rodinu zlá vizitka. 

Odmenou za kúpanie boli farebné či ozdobené vajíčka, koláče, stužka a pohostenie. Chlapci si potom v niektorom dome alebo v hostinci spravili praženicu a za ostatné vajcia kúpili pálenku. 

V niektorých dedinách v minulosti na druhý deň dievčatá striehli za plotom na chlapcov a na oplátku ich taktiež poliali vodou.

(Zdroj: TNOS)