Ozetu, Trens, Accord a Merinu čakal rovnaký osud. Z Trenčína sa definitívne vytratili poslední mohykáni

Z Trenčína sa definitívne vytratili poslední mohykáni. Foto: Accord.sk, Archív Milana Vrbu a Štátny archív v Trenčíne Z Trenčína sa definitívne vytratili poslední mohykáni. Foto: Accord.sk, Archív Milana Vrbu a Štátny archív v Trenčíne

TRENČÍN – Trenčín v časoch najväčšej slávy volali mesto módy. Okrem odevných závodov tu boli aj tie strojárenské. Silný trh, menší dopyt a geopolitické problémy pochovali trenčianske podniky, ktoré boli veľkými výrobnými hráčmi, nielen na Slovensku.

Volali nás mesto módy, no dnes sú to už len spomienky. Spoločnosti, ktoré prežili množstvo problémov a zmien režimov, sa definitívne vytratili z nášho mesta. Tým posledným bola spoločnosť Trens SK, a. s. Niektorí dnes už bývalí zamestnanci boli firme verní 40 rokov.

Trens

Pred revolúciou bola táto spoločnosť špičkou vo výrobe obrábacích strojov. Jej vznik sa datuje do roku 1937, kedy niesla názov Walter a na starosti mala výrobu leteckých motorov.

Dôležitým míľnikom pre firmu bol rok 1963. Vtedy sa stala samostatným národným podnikom s názvom TOS Trenčín. V nasledujúcich rokoch patrili pod TOS Trenčín podniky v Galante, Spišskej Novej Vsi a prevádzka v Hornom Srní. V roku 1986 pracovalo v celom podniku 4 764 pracovníkov.

Toska vydržala viac ako 80 rokov. Zdroj: Trens SK, a. s.

V roku 1992 sa začala privatizácia podniku, ktorý sa zmenil na akciovú spoločnosť. Od roku 2012 spoločnosť vystupovala pod zmeneným menom Trens SK, a. s.

Minulý týždeň firma oznámila podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. O prácu prišli dve stovky zamestnancov. Svoj krach zdôvodnila energetickou krízou, pandémiou a vojnovým konfliktom na Ukrajine. Podľa našich informácií boli na spoločnosť zavedené aj niektoré licenčné konania. Firma skončila po viac ako 85 rokoch, po krachu sa niektorí zamestnanci neubránili slzám.

Merina

Ktorý Trenčan by si nespomínal na Merinu. Táto fabrika vydržala rekordne dlho, dokonca oslávila aj storočnicu. Merina začala v našom meste svoju púť už v roku 1907. Novú továreň slávnostne otvorili 11. júla 1907, teda zhruba pol roka od začiatku stavebných prác. Vtedy to bola textilka bratov Tiberghienovcov. Pri rozbehu fabriky asistovali Francúzi. Už v roku 1908 zamestnala 300 ľudí a vyrobila 400-tisíc metrov látky.

V roku 1946 firmu bratov Tiberghienovcov znárodnili. Od 4. júla 1949 začala fungovať fabrika pod názvom Merina – vlnárske závody Trenčín s pričlenenými pobočnými závodmi v Brezovej pod Bradlom, Nitrianskom Pravne, Nitrianskom Rudne a v Novom Meste nad Váhom. 

Merina v roku 2007 oslávila storočnicu. Foto: Štátny archív v Trenčíne

V roku 1950 v nej pracovalo 3 331 ľudí. Najväčším tuzemským partnerom Meriny boli v 70. rokoch Odevné závody v Trenčíne. Neskôr sa po revolúcii transformovala na štátny podnik. Firma na výrobu látok a priadze bola ešte po roku 2000 v oblasti textilného priemyslu silným hráčom. Neskôr, tak ako vo väčšine fabrík na Slovensku, aj u nich začal klesať dopyt po ich produktoch. Biznis v textilnom priemysle začal upadať.

Pohľad z Breziny na areál dnes už bývalej Meriny. Foto: Archív Milana Vrbu

Výrobu v legendárnej textilke Merina definitívne zastavili 30. apríla 2009. Príbehy bývalých zamestnancov však zostávajú žiť večne. Veď aj dnes sa medzi Trenčanmi hovorí „je to tam blízko Meriny“.

Ozeta

Ozeta vznikla v Trenčíne v roku 1939 na odkaze legendy textilného priemyslu Jana Neheru. Firma začala po svojom vzniku zamestnávať približne 40 zamestnancov. Vtedy niesla názov po svojom zakladateľovi. Názov Nehera sa na konci 50. rokov zmenil na Odevné závody Trenčín. Z Odevy sa vyčlenila aj púchovská Makyta.

Odevné závody Trenčín spolu s Merinou stáli v roku 1963 pri zrode najstaršej výstavy na Slovensku s názvom Trenčín – mesto módy. V roku 1991 bola spoločnosť sprivatizovaná kupónovou privatizáciou a postupne sa začala dostávať do väčších ekonomických problémov.

Po vyhlásení konkurzu prevzala spoločnosť v roku 2003 finančná skupina Penta a Ozeta zmenila svoj názov na Ozeta Neo. Firma stále patrila medzi veľkých exportérov, ale lacnejšie ázijské značky ju začali „požierať“. Problémom bol aj prechod na euro, ktorý znižoval exportnú konkurencieschopnosť.

Aj takto vyzerala fabrika Odevných závodov v roku 1972. Zdroj: YouTube

Definitívny koniec v Trenčíne prišiel pre Ozetu v marci 2007. Po viac ako 60 rokoch zatvorila svoje brány a rovnako ani vtedy sa tamojší zamestnanci neubránili dojatiu.

Ako sa píše aj na stránke dnešnej Ozety „ťažké časy nás zocelili“. Po roku 2012 prišla do spoločnosti ďalšia väčšia investícia, ktorá aspoň z časti reštartovala výrobu. Tá sa nachádza v závode v Topoľčanoch, ktorý je najväčším výrobcom pánskej konfekcie na Slovensku. V Trenčíne v súčasnosti existuje malá podniková predajňa, ktorá sídli presne oproti legendárnym závodom, ktoré preslávili mesto módy.

Zamestnankyne Ozety počas práce. Foto: Ozeta.sk

Accord

Rovnako firma, ktorá sa zaoberala textilným priemyslom. Ani zďaleka nefungovala tak dlho ako Merina či Ozeta, ale bola posledným mohykánom spomínaného priemyslu. Majitelia spoločnosti prešli do Accordu po odchode z Ozety. Accord fungoval dlhých 30 rokov a bol posledným dielikom odevného priemyslu v Trenčíne. Venovali sa výrobe oblekov. Dôvodom ich konca boli vyššie ceny energií a menší odber materiálov.  

Odevná spoločnosť Accord bola posledným dielikom história odevnej a textilnej výroby v Trenčíne. Foto: Accord.sk

Množstvo ľudí, ktorí odišli z textilného a odevného priemyslu v Trenčíne, sa však k pôvodnej profesii nevrátilo.

O generačnú výmenu v rámci trenčianskych výrobných podnikov bolo postarané, pretože všetky podniky mali zriadené pri závodoch svoje učilištia – pri Merine fungovalo učilište textilné, pri Odeve učilište odevné. Strojárske učilište pod novým názvom úspešne funguje aj v súčasnosti.

V Trenčíne zostali po veľkých socialistických podnikoch už len spomienky, avšak ešte mnoho Trenčanov sa môže hrdiť, že boli toskári, merináci či odeváci.


Ďalšie články