Odhaľujú tajomstvá miest i hradov. Čo objavili v Trenčíne?

TRENČÍN – Trenčiansky hrad je opradený množstvom povestí a legiend. Jedna z nich hovorí o tajnej podzemnej chodbe, ktorá mala viesť z hradu popod Váh až do okolitých dedín. Podľa jednej z mnohých verzií chodby končili v kaštieľoch významných rodov. Kto je autorom týchto správ, nevedno. Do príbehu sme sa preto rozhodli prizvať radšej vedu.

O tom, kde vedci našli krypty, čo našli na Trenčianskom hrade, či geologický výskum vyzerá ako v akčných filmoch a veľa ďalších zaujímavostí nám osvetlil vedúci Oddelenia aplikovanej geofyziky na Univerzite Komenského v Bratislave profesor Roman Pašteka.

Ako sa volá technológia, ktorú pri skúmaní objektov pod povrchom používate? Ak existuje viacero metód, v čom sa odlišujú?

Naše vedecké odvetvie (technológia) sa nazýva Aplikovaná geofyzika a zaoberá sa meraním fyzikálnych polí (gravitačné, magnetické a ďalšie) na zemskom povrchu pomocou špeciálnych prístrojov. Na základe získaných anomálnych hodnôt týchto fyzikálnych polí sa snažíme detegovať a popísať objekty, ktoré sa nachádzajú pod zemským povrchom.

Práve prítomnosť uvedených objektov vyvoláva anomálie (odchýlky) vo fyzikálnych poliach. Naše pracovné metódy sa odlišujú práve tým, ktoré z fyzikálnych polí využívame – nakoľko rôzne objekty sa v nich prejavujú rôznym spôsobom. Používame teda gravimetriu, magnetometriu, geoelektrické metódy, seizmiku (študuje umelo vyvolané mechanické vlnenie, ktoré sa šíri horninovým prostredím), metódy merania prírodnej rádioaktivity a ďalšie metódy.

Ako vyzerá výstup vašich meraní? Je 2D alebo 3D?

Výstupy z našich meraní majú rôznu podobu. Záleží od spôsobu merania a potom aj od cieľa našej interpretácie. Niekedy znázorňujeme anomálne geofyzikálne údaje iba vo forme grafov. Niekedy sú to plošné mapy a v prípade kvantitatívnej interpretácie to môžu byť aj 3D modely objektov pod zemským povrchom.

Používame pri tom rôzne profesionálne, ako aj vlastné matematické riešenia a softvéry. Ale netreba si to predstavovať tak, ako je to často prezentované v rôznych akčných a sci-fi filmoch – že sa nám detegované objekty vizualizujú priamo na displejoch našich prístrojov, respektíve ihneď po prenesení nameraných údajov do tabletu alebo laptopu (smiech).

Za získaním pekných 3D výstupov je často kopec skutočnej driny, a tieto spracovateľské kroky nám často trvajú dni až týždne. Prezentácia 3D modelov je veľmi pekná, dobre „sa predáva“, ale z praktického použitia je ťažko použiteľná.

Keď náš klient potrebuje skutočné odhady hĺbok a rozmerov detegovaných objektov, tak mu ich dodávame vo forme vertikálnych rezov, kde sú presne definované horizontálne a vertikálne súradnice. Na základe týchto súradníc je možné sa orientovať pri ďalšom prieskume alebo overovaní hľadaných objektov.

Objavili ste počas vašej praxe pod zemským povrchom niečo prekvapujúce? (Vodu, zlato, tajnú chodbu…)

Tento typ otázky dostávame často (úsmev). Aj od náhodných zvedavcov priamo v teréne. Je to prirodzené, ľudia túžia vedome a aj podvedome po pokladoch a záhadných veciach. Za desiatky rokov, ktoré som strávil prácou v tomto mimoriadne zaujímavom odvetví, sme našli množstvo veľmi zaujímavých objektov.

Poklady v zmysle pirátskej alebo zbojníckej truhlice to však neboli… Príspevkov k hľadaniu podzemnej vody máme za sebou množstvo, aj keď priamo nájsť hladinu podzemnej vody pomocou geofyziky vôbec nie je ľahká a priamočiara úloha. Ale za určitých priaznivých podmienok to možné je.

Veľmi si cením naše výsledky, ktoré sme dosiahli v rámci nedeštruktívneho archeologického prieskumu – objavili sme doteraz niekoľko stredovekých krýpt vo viacerých slovenských kostoloch, ako aj základy mnohých historických stavieb. Z našich doteraz získaných výstupov si asi najviac cením objavenie základov byzantského kostola v tureckom meste Iznik, kde sme pred približne 10 rokmi mali letnú geofyzikálnu školu pre nemeckých, tureckých a slovenských študentov.

Detegované základy kostola dodnes neboli archeologicky overené, ale my vieme, že iba čakajú na svoje odkrytie. Uvedený trojloďový kostol bol pravdepodobne významnou sakrálnou stavbou v rámci mesta (historický názov Nikea, Nikáia). A zároveň je vysoko pravdepodobné, že bol aj súčasťou prvého Nícejského koncilu, ktorý bol mimoriadne dôležitý v historickom vývoji pravoslávnej a katolíckej cirkvi.

Skúsme sa z Turecka presunúť do našich končín. Uskutočnili ste takýto výskum aj v Trenčianskom kraji? Ak áno, čo ste tu našli?

Geofyzikálne metódy sú často používané v rámci rôznych geologických, geotechnických, environmentálnych, ako aj archeologických prieskumov – pri zakladaní stavieb, budovaní nových ciest, zisťovaní ekologických záťaží, historických prieskumoch a podobných aktivitách. Takže určite boli uvedené typy geofyzikálnych prieskumov realizované mnohokrát aj v Trenčianskom kraji.

V rámci nedeštruktívnych archeologických prieskumov som sa pred niekoľkými rokmi zúčastnil na prieskume niektorých častí v historickom centre – za účelom detekcie pivníc a podzemných priestorov. Z našich meraní sme však nedokázali uvedené objekty identifikovať.

Na jeseň roku 2020 prebehol georadarový prieskum v rámci areálu Trenčianskeho hradu. Prieskum bol realizovaný firmou Terra, s. r. o. (osobná informácia, Ing. Miroslav Terray, Košice). A v rámci neho boli premerané viaceré plochy na Dolnom nádvorí, v Illésházyovských hospodárskych objektoch a v Panskej kaplnke (pri Matúšovej veži) priamo na hrade.

Georadarové výsledky priniesli množstvo nových poznatkov – boli nájdené zvyšky viacerých základových múrov, ktoré súvisia so zaniknutými stavebnými prvkami v rámci areálu hradu. Tieto výstupy určite poslúžia odborníkom z oblasti histórie, archeológie a pamiatkovej ochrany pre ich vlastné interpretácie.

V rámci detekcie prípadných podzemných priestorov bol v priestore medzi vodárňou a múzeom detegovaný jeden výrazný objekt, ktorý sa javí ako zavalený pivničný priestor (vyplnený sutinou). Prejavy väčších líniových dutých objektov (dlhšie pivnice, prípadne chodby) sa však nepodarilo zachytiť.

Môže byť pravda, že pod Trenčianskym hradom vedie tajná chodba, ako hovoria rôzne povedačky?

Georadarový prieskum z roku 2020 nepotvrdil prítomnosť žiadnej podzemnej chodby v areáli hradu. Geofyzikálny prieskum však zatiaľ nebol realizovaný v okolí hradu, kde by sa takáto chodba mohla prípadne vyskytovať.

Na základe našich doterajších skúseností je však jej prítomnosť málo pravdepodobná. Uvedených legiend je v slovenských mestách a obciach mnoho, stretávame sa s tým dosť často – aj si nás rôzne OZ, ako aj jednotlivci za týmto účelom pozývajú na realizáciu geofyzikálnych meraní.

Často sa nám aj stáva, že sú spomínaní „starší pamätníci“, ktorí si na uvedené chodby spomínajú (dokonca sa v takýchto chodbách ako deti aj hrávali). Doteraz sme sa však stretli iba s legendami a žiadnu takúto tajnú chodbu sme nikdy nenašli. To ale neznamená, že by sme ju nechceli nájsť (úsmev).