Vyhľadávate temné miesta? Čo ponúkajú dark turizmus a urbex návštevníkom nášho kraja?

TRENČÍN – Nudí vás bežná turistika v prírode, chodenie po múzeách či galériách? Na peľ máte alergiu a po výstupe na hory máte závrat? Všade ste boli, všetko ste videli, všetko ochutnali? Bungee jumping ste si skočili už desaťkrát a žiadna motorka nie je dosť rýchla na to, aby vám rozprúdila krv v žilách? Možno práve vás osloví „temný turizmus“.

Názov pochádza z anglického slovného spojenia „dark tourism“. Ide o typ turizmu, ktorý návštevníkov privádza na miesta, na ktorých sa odohrala nejaká tragédia, násilný čin (genocída, atentát, etnické čistky, vojna), nešťastie alebo iná katastrofa. 

Miesta spájajúce sa so smrťou, bolesťou a utrpením lákajú masy ľudí stále viac. Môžu to byť cintoríny, miesta konfliktov, mučenia, vrážd známych osobností, násilných trestných činov či prírodných katastrof. Do obľúbených atrakcií dark turizmu spadajú aj väznice, koncentračné tábory alebo tiež miesta ako Černobyľ.

Popularita tohto druhu turizmu sa spája s rôznymi eticky problematickými otázkami. Napríklad Auschwitz bol v dôsledku stúpajúceho počtu zážitkových fotografií z koncentračného tábora nútený začať ľudí vyzývať, aby mali k miestu väčšiu úctu.

Rozmach sociálnych sietí a turistika za účelom čo najefektnejšej fotky, ktorá urobí dojem na followerov, by na takýchto miestach mala byť regulovaná. Nakoľko však etické aspekty dark turizmu nie sú predmetom tohto článku, dovolíme si zmieniť aspoň to, že návštevník by sa mal pred návštevou podobných miest zamyslieť nad tým, na aké miesto ide a čo dané miesto symbolizuje.

Ďalším obľúbeným typom turistiky je takzvaný urbex (z anglického urban exploration). Ide o navštevovanie starých tovární, schátralých objektov, ktoré sa nevyhnutne nemusia spájať s katastrofou či nešťastím. Do tejto kategórie by sa zaiste dala zaradiť nedávno asanovaná budova bývalej Meriny či stále stojaca budova liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

Spustnuté budovy, ktoré dávno stratili svoj účel a po desaťročiach využívania zostali opustené, sa pre insta-turistov stali lákavou pozvánkou na zostrojenie štýlových fotiek. Skúsený fotograf vie z takéhoto objektu urobiť hotové umelecké dielo… a čísla followerov rastú. Stačí hmla či podvečerné zore, kvalitná zrkadlovka a dobrý nápad.

Urbex je vlastne akýmsi prieskumom verejne neprístupných objektov lákajúci dobrodruhov, ktorí majú radi adrenalín a napätie. Horory z prostredia naoko opustených psychiatrických liečební či starých nemocníc pridávajú podobným miestam na príťažlivosti. „Obyčajný“ hrad či turistika po skalách dnes už málokoho ohúri. Ľudí láka mystika a tajomno.

Stránka Slovander.sk však upozorňuje na dôležitú skutočnosť týkajúcu sa nelegálnosti tohto typu turizmu.

„Táto činnosť nie je právne zastrešená, no často sa označuje ako nelegálna. Dôležité však je nekradnúť, vyhýbať sa vandalizmu, nerozbíjať. Heslom urbexových návštevníkov je: Neodnášaj nič iné, len fotky, nenechávaj nič, len stopy,“ píšu na svojom webe.

Čo ponúka dark turistom Trenčiansky kraj?

Ponuka lokalít pre fanúšikov temného turizmu je v Trenčianskom kraji pestrejšia, ako by ste čakali.

Čachtický hrad

Čachtický hrad je opradený množstvom legiend. Tú najznámejšiu ste určite počuli. Hovorí o krvavej grófke, ktorá sa kúpala v krvi svojich obetí.

Podľa povesti zabíjala mladé panny, lebo ich krv mala mať omladzujúce účinky. Báthoryčka sa snažila dosiahnuť večnú mladosť a nadpozemskú krásu.

Legendy grófku vykresľujú ako jednu z najkrajších, no zároveň najkrutejších grófok v histórii Uhorska. Podľa povesti je nárek jej obetí dodnes počuť spoza múrov hradu. Stačí sa započúvať.

Hrobka grófa Jána Pálfiho v Bojnickom zámku

Gróf Ján Pálfi bol posledným šľachtickým majiteľom Bojnického zámku. Po smrti ho pochovali v rodinnej krypte v masívnom sarkofágu z červeného mramoru na Bojnickom zámku. Jeho želaním bolo, aby sa zo zámku stala kultúrna pamiatka.

Bojnický zámok zdedil Pálfi v čase, keď bol v stave kompletného rozpadu. Pustil sa do jeho rozsiahlej rekonštrukcie. Po prestavbe sa mal stať reprezentatívnym sídlom a v jeho priestoroch chcel vystavovať umelecké zbierky. Žiaľ, svojho sna sa už nedožil.

Katov dom

Katov dom, „Katovňa“ či Dom mestského kata – to všetko sú označenia pre dom, v ktorom kat možno žil a možno nežil. Skôr mestskou tradíciou než historickými podkladmi je Katov dom v Trenčíne spájaný s výkonom spravodlivosti a väzením v časoch dávno minulých.

„Nakoľko je toto spojenie oprávnené, nie je celkom jasné. Podľa niektorých údajov býval na konci 19. storočia v tomto dome mestský dráb a istý čas tu bolo aj väzenie. Niektorí uvádzajú, že v 16. až 17. storočí skutočne slúžil ako obydlie mestského kata,“ konštatujú na stránke Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina našincom zaiste netreba predstavovať. Rozpína sa na juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov a vedie priamo na Trenčiansky hrad. Lesopark má okrem bohatej ponuky športových aktivít aj svoju druhú, temnejšiu stránku, ktorú poznačila druhá svetová vojna.

Nacisti tu zavraždili desiatky civilistov a vojakov. Chladnokrvne zavraždených a do masových hrobov pochovaných bolo až 69 obetí (len 43 z nich sa podarilo identifikovať). Pamätník pripomínajúci túto udalosť, známy ako „Memento“, postavili v Dušovej doline.

V 70. rokoch sa stal miestom konania pietnych spomienok k nešťastným udalostiam nový pamätník. „Dôvodom vytvorenia tohto miesta bola lepšia prístupnosť pre návštevníkov a zaiste aj veľkorysejšie poňatie pietnych udalostí,“ vysvetlili na stránke visit.trencin.sk.

Nový pamätník nájdete na ceste medzi hotelom Veverica a čerešňovým sadom.